Stephanus Sandor de Slavnica

Rod zo žúp Nitra a Trenčín administraci v 'Nastavení stránek'.

Dunaj - živiteľ

generácií lodníckych rodín a tvorca ich osobitej kultúry. Opomíname, že 300 rokov do rozšírenia železničnej dopravy bol  hlavnou dopravnou cestou a prostredníkom obchodu medzi podunajskými štátmi a regiónmi. Pramení v Čiernom lese (Schwarzwald) a  po 2857 km dnes už 10-imi podunajskými štátmi ústi do Čierneho mora na území Rumunska a Ukrajiny. Povodie zaberá plochu  817 000 km2, t.j. 1/11 plochy Európy. Územím Slovenskej republiky preteká na 172 km dlhom úseku od ústia rieky Morava na riečnom km 1880,2 pri Devíne nad mestom Bratislava s prístavom na riečnom km 1867. Má charakter vysokohorskej rieky až po Medveďov nad prístavným mestom Komárno na riečnom km 1767, s najvyšším stavom vody v letných mesiacoch. (Horný Dunaj).  Stredný úsek Dunaja je približne po  Moldova Veche na riečnom km 1048. Odtiaľ až po prístavné mesto Turnu Severin na km 931 má Dunaj opäť charakter vysokohorskej rieky. Za Dolný Dunaj sa pokladá úsek rieky od Drobeta Turnu Severin po ústie do Čierneho mora. Významnou zložkou živočíšstva Dunaja sú ryby. Ich množstvo a pestrosť druhov je väčšie ako v iných európskych riekach. 

Meno Dunaj má rieka až po sútoku riečok Brigach a Breg vo výške 678 metrov nad morom a potom tečie východne cez pohorie Švábska Jura. Pri výstupe z Švábskej Jury sleduje Dunaj jej okraj severovýchodne až po Ingolstadt km 2455,3 a slávne mesto Regensburg s prístavom medzi riečnymi km 2370 - 2378. Stausstufe Vohburg (plavebná komora) na km 2444,7 km. Kelheim (R-M-D kanál + 1,2 km) na km 2411,5. Bootsgasse, umtragen oder plavebná komora Bad Abbach na km 2401,5. Regensburg Rudernklub km 2383. Regensburg km 2379 s prístavom bol do roku 1989 prominentným cieľom plavidiel ČSPD.   Plavebná komora Geisling na km 2329,8. Straubing - kanu-Club km 2327,6. Deggendorf km 2285, prístav medzi km 2281-2284 býval do roku 1989 pravidelným cieľom len vybraných plavidiel ČSPD (Ďumbier, Dukla, Fatra, Inovec, Javorina, Poľana). MÜhlham km 2270. Schalding km 2235. Plavebná komora Kachlet km 2230. Pohraničné mesto Passau s prístavom, kde sa vykonávali colné a pasové kontroly km 2226. Erlau km 2215.

Štátna hranica, začiatok spoločného toku Nemecko Rakúsko na km 2230,2  

Hranica, koniec spoločného toku, kde sa Dunaj vlieva do Rakúska na km 2201,77. Plavebná komora vodného diela Jochenstein km 2203,3. Inzel km 2182. Plavebná komora Aschbach km 2162,9. Oder Umsetzanlage km 2163. Plavebná komora Ottensheim km 2146,9. Oder Umsetzanlage km 2147,5. Veľké priemyselné mesto Linz km 2133. Linz prístav medzi km 2125,2-2130,6. Prístav Linz-VÖEST na 2127,2 km, bol dlhoročným cieľom tankových plavidel plavebnej spoločnosti ČSPD za bývalého režimu. Plavebná komora Abwinden-Asten na km 2120,5. Oder Umsetzanlage na km 2120,5. Enns-Ennsdorf prístav na km 2111,8. Plavebná komora Wallsee na km 2096,6. Walssee km 2093. Oder Umsetzanlage na km 2097,4. GREIN na km 2079. Plavebná komora Ybbs-Persenbeurg na km 2060,6. Ybbs na km 2058,2. Plavebná komora Melk na 2039 km. Melk km 2036. Oder Umsetzanlage na 2040 km. AGGSBACH-MARKT na km 2027. MAUTERN km 2003,5.

Krems prístav na km 2001,5 bol občas cieľovým prístavom plavidiel ČSPD do roku 1989. Krems 2001. Bezirk - Gemeinde: A-3485 Haitzendorf | BH Krems an der Donau | Nö  Tu sa nachádza zámok Schloss Grafenegg, ktorého majiteľom je Franz Albrecht Metternich - Sandor, cez rod Sandor príbuzný autora. Plavebná komora Altenwörth km 1979,8. Oder Umsetzanlage km 1980,1. Tulln km 1964. Plavebná komora Greifenstein km 1949. WIEN-Neuer TID Platz km 1967,3. Marina Wien Yachthafen km 1926,3. Plavebná komora Freudenau km 1921,05 (v októbri 1996 miesto havárie tlačného remorkéra SpaP Ďumbier s tragickými následkami pre jeho posádku. S ťažkým zranením a trvalými zdravotnými následkami prežil iba pán Emil Šramko bocman-kadet). WIEN prístav medzi km 1916,8 - 1920,2 sem bola prevádzkovaná pravidelná linka z Bratislavy rýchloloďami Osobnej dopravy ČSPD za bývalého režimu. Tankový prístav Lobau na km 1917  (pôvodne stavaný ako kanál Odra - Dunaj) bol za bývalého režimu cieľovým pre tankové plavidlá ČSPD (miesto požiaru na motorovom bočnokolesovom remorkéri ČSPD Poľana, keď zahynula jedna osoba a jeden člen posádky  pán Milan Skočd. bol ťažko zranený). Mesto a osobný prístav pre výletné lode HAINBURG km 1883,5. Dunaj tečie juhovýchodne po okraji Bavorského lesa po ústie rieky Inn, kde obmýva okraj Českého masívu a vstupuje do Viedenskej panvy. Východne od Viedne oddeluje prielomom Hundscheimské vrchy od Malých Karpát a Dunaj sa vlieva do vnútrokarpatskej panvy, kde prijíma vody hraničnej rieky

Morava ktorá tvorí štátnu hranicu na km 1880,26. Hrad Devín stoji nad sútokom riek Dunaj a Morava. Ďalej je pravý breh Rakúsko, ľavý Slovensko. Obidva brehy Dunaja sú Slovensko od km 1872,7. Hlavné mesto a prístav Bratislava sú na km 1867 (v osobnom prístave na nábreží  v sedemdesiatych rokoch minulého storočia podľahla  požiaru  s tragickými  následkami parná osobná loď, bývalá ČSPD Bratislava postavená v Budapešti v päťdesiatych rokoch. U nového majiteľa slúžila ako plávajúci hotel Javorina. Pamätníci spomínajú, že nocľah stál 10-15 kčs).

Do roku 1989 bola oceľ najdôležitejším exportným tovarom nakladaným v prístave Bratislava. S ňou stála a padala preprava ČSPD do devízovej oblasti prostredníctvom Dolnodunajských prístavov. Bez exportu oceľe by plavebný podnik ČSPD na Dolný Dunaj nemal čo voziť a celá jeho existencia by bola problematická. V skutočnosti export oceľe na devízové trhy bol jedinou komoditou PZO  za ktorú nákupca platil okamžite po dodaní. Podľa stanoviska bývalých zamestnancov podnikov zahraničného obchodu v Prahe a bývalých zamestnancov rôznych federálnych ministerstiev, asi najdôležitejším nákupcom oceľe  v  ČSSR a dodávateľom valcovacích liniek pre VSŽ (aj dnes sú v prevádzke) bol občan Canady  mr. Alexander Kerney. Bez nim realizovaných nákupov by nášmu obyvateľstvu na vnútornom trhu chýbali najdôležitejšie tovary a suroviny importované z voľnozmeniteľných oblastí.

Bez nim realizovaných nákupov by nášmu obyvateľstvu na vnútornom trhu chýbali najdôležitejšie tovary a suroviny importované z voľnozmeniteľných oblastí. Túto skutočnosť potvrdil autorovi obchodný riaditeľ a člen predstavenstva SPaP Bratislava pán Ing. Jiří Klaudy, v danej dobe vedúci obchodného oddelenia Třineckých železáren a informoval ho, že síce s pánom Alexandorom Kerneyom osobne neprišiel do styku, ale pozná jeho meno z početných obchodných zmlúv. Preto presidentovi Thyssen Stahlunion of Canada  Alexandrovi Kerneovi  a jeho manželke Lady Gizelle, dcére Okresného náčelníka v Bratislave Dr-a A.O. patrí vďaka za to, že sme v Československu slušnejšie žili. To tzv. vplyvní občania a menageri nevzali na vedomie v nedávnej minulosti a ani dnes.

Služobné byty    Na Vajanského nábreží, oproti Slovenskému národnému múzeu stojí obytný dom, bývalá budova Dunajplavby, v ktorej boli služobné byty. Boli určené len pre jej pánov kapitánov a pánov strojných správcov. Keď sa naloďovali už v uniforme do služby, ich loď sa pristála na nábreží a lodník prišiel prevzať ich batožinu a doniesol ju na loď.  

Pod starým mostom nákladný prístav zo skladmi, železničné koľajisko, žeriavová dráha, budova ŠPS, starý Dom lodníkov, novšia budova podnikovej jedálne a staré učňovské dielňe ČSPD. Nižšie nové učňovské dielňe, nábrežné prekladisko,  nová cementová poloha, vjazd do zimného prístavu s dvomi bazénmi a starou opraváreňskou lodenicou s lodným výťahom. (V roku 1963 pätnásťročný autor asistoval s dvomi  spolužiakmi  firemnému potápačovi pri čistení koľajiska lodného výťahu na dne prístavného bazénu. Ich úlohou bolo obliecť  potápačovi   predvojnový z Británie dovezený skafander zo žltosivého pogumovaného textilu, cez hlavu na plecia a hruď nasadiť ťažký meďenný náplecník, obuť mu asi tridsať kilové olovené topánky, na hruď a chrbát mu zavesiť dvadsať kilové olovenné závažia a nasadiť meďennú prilbu. Na prilbu pripojiť hadicu s lanom a káblikom telefónu a skontrolovať spojenie s predchádzajúcou inštrukciou o vzájomnej komunikácii. Po našróbovaní predného skla  na jagavou meďou sa lesknúcu  prilbu  bolo už nutné pumpovať vzduch pomocou ručného čerpadla kolesami z ebenového dreva,  namontovaného na drevennej pramici. Potom potápač pomaly zostúpil po schodíkoch pod hladinu prístavného bazénu. Ak sa školáci pozabudli a krútili koleso čarpadla   pomaly, alebo prirýchlo mal potápač problémy s dýchaním. Občas sa to stávalo, že ich pán potápač telefónom preto napomenul, lebo sa medzi sebou bez dozoru niekedy hašterili. 

Priehrada Čuňovo, časť vôd sa odvádza do starého Dunaja a tu je zároveň začiatok plavebného kanála do

Gabčíkova km 1819 (keď sa v dennej tlači  objavovali povesti, že proti prehradeniu Dunaja sa pripravuje zasiahnuť maďarská armáda a  mali ostatní jeho kolegovia strach, bol autor služobným rozkazom na prelome rokov 1992/93 zaraďený v mene svojho zamestnávateľa ČSPD k spolupráci s firmou Váhostav na prehradenie DUNAJA). Systém práce firmy Váhostav na prehradení Dunaja je podľa autora vzorom pre veľké organizácie. Bol  na úrovni riadenia väčšej vojenskej operácie. Npr. aj obyčajný pracovník vedel dopredu, čo bude každú minútu robiť. Problémy, ktoré nastali v priebehu práce sa riešili okamžite, to znamená sa aj okamžite vyriešili, npr. aj pomocou krátkovlnných vysielačiek. Každý pracovník mal podľa funkcie a miesta určenej práce inú farbu pracovného odevu. Obdobné platilo na menovku, z ktorej farby bolo jasné kde a aké zadelenie má jej držiteľ pp. nakoľko sú mu v jeho požiadavkách povinní všetci vychádzať v ústrety. Autor podotýka, že jeho požiadavky sa vyriešili okamžite. Na porovnanie uvádza, že istá dodávateľská organizácia pri prehradení opomenula odvolať svojho pracovníka s buldozérom z dna priehradného jazera, zachraňoval ho vrtulník, buldozér je tam asi aj dnes.   

Starý tok Dunaja hraničí s

Maďarskom a štátna hranica je na km 1852  (pravý breh). Gabčíkovo plavebná komora na km 1819. Palkovičovo km 1810. GYÓR - GONYU prístav km 1807.

Pod prístavom Komárno na km 1767 Dunaj prijíma vody rieky Váh, pod pohraničným mestom Štúrovo km 1718, prístav vľavo na km 1722 (medzi osobnými prístavmi Komárno, Patince a Štúrovo bola počas hlavnej turistickej sezóny do roku 1989 prevádzkovaná pravidelná linka závodu Osobnej dopravy

 OL Prešov 

ČSPD loďami OL Slavín, OL Žilina), výletné mesto a kapitula Ezstergom vpravo na km 1718, vody rieky Hron. Pred štátnou 

 
hranicou, ktorou je rieka Ipeľ na dunajskom riečnom km 1708,2 sú posledné obce Chľaba a  Kováčovo s  domovom dôchodcov a železničnou traťou na brehu Dunaja.
 
Autor s kolegom navštívili  obec Chľaba v roku 1983. Keď tu vtedy jediným autom prešli okolo stanovišťa Dunajskej pohraničnej stráže, boli prekvapení starosvetským vzhľadom obce a obdobným  zovňajškom jeho obyvateľov.  Dôstojní starci so širokými klobúkmi sedeli pred vínnymi sklepmi vyhĺbenými v hlinenom návrší a bez zjavného záujmu o prišelcov sa oddávali v myšlienkach svojmu minulému svetu. (Tak asi ako pred 300 rokmi). V roku 1796 aj dnes známy a často citovaný historik a štatistik, pokrvný príbuzný rodu Sandor de Szlavnicza teda aj Ondrejkovič, Andreas K.Vályi podrobne opisuje o.i. aj obce Chľaba a Kováčovo

Na jar roku 1964 pred ukončením vyčerpávajúcej (ak lodník na kormidle vlečného člnu striedajúci sa  4 hod. služby, 4.hod. odpočinoku vybočil z radu ostatných člnov, boli okamžite na palube viac ako pol metrové vlny od kolesových lopát kataraktnej loďe. Spláchli by do Dunaja aj  dlhé oceľové lano) protiprúdnej plavby vlečného konvoja parníka ČSPD Liptov  vtedy 17 - ročný autor a jeho nadriadený pozorovali obyvateľov  domu dôchodcov v Kováčove na ich prechádzke pozdĺž brehu. Na rieke Dunaj najstarší a najskúsenejší  kormidelník, pán Messing mu vtedy nemecko-slovensky povedal : ,, tu budeme onedlho s manželkou bývať, naše deti nás už ani nepoznajú." V tých časoch bežne bývali posádky s manželkami a malými deťmi celý rok na vlečných člnoch, alebo tankových plavidlách ČSPD. Mnohí nemali  žiadne iné bývanie, preto dovolenku nikdy nečerpali. Ich školopovinné deti ostávali u príbuzných, alebo v detských domovoch. Pán Messing, kormidelník vlečného tankového plavidla ČSPD T - V., sa narodil na rieke Dunaj okolo roku 1905 na vlečnom člne  pri obci  Moča.  Jeho otec, kormidelník  člnu paroplavebnej spoločnosti DDSG, pochádzal  z nemeckej komunity  prístavného mesta Apatín. Zahynul v Kataraktoch, keď ho kormidelné koleso člnu vyhodilo proti streche kormidelne po náraze na kormideľnú plutvu. (Neskôr na Dunaji bolo pre časté smrteľné úrazy zaveďené a predpísané kormidlo s hladkým kolesom na svojich priečkach).         

Dunaj vteká do Maďarska za ústím rieky Ipeľ, ktorá sa vlieva do Dunaja na km 1708 - štátna hranica.  Po prekonaní Vyšehradskej brány (LEPENCE - VYSEGRAD, tu sa otáčali späť lode Osobnej dopravy ČSPD (OL Slavín) pri vyhliadkových plavbách zo Štúrova na km 1718, do roku 1989) km 1697 severne od Budapešti. Nagymaros km 1695. Od roku 1962 do roku 1965 prepravovala z Bratislavy do Budapešti OL Slavín pasažierov len po prúde, nazad sa vracali iným druhom dopravy. (Budapešť km 1647, prístav medzi km 1640 - 1657, bol cieľovým pre pravideľnú linku rýchloloďami Osobnej dopravy ČSPD od roku 1965 do r. 1989, týždenných pobytov motorovej osobnej lode Družba spoločnosti SOREA a parnej osobnej loďe (do roku 1972) ČSPD Bratislava) sa Dunaj obracia z východného smeru na južný smer a vstupuje (Szászhalombatta prístav km 1563)   do Veľkej Dunajskej nížiny. Ercsi km 1613,4. Dunaujváros prístav km 1579 (najväčšia oceliareň v Maďarsku postavená v päťdesiatych rokoch). Dunavoldvár prístav km 1563.  Paks km 1527 (atomová elektráreň). Baja km 1480 (most cez Dunaj). Baja (Sugovica-ústie rieky) 1,7 aufwärts km 1479.  Pod pohraničným prístavom (kotvisko nižšie pod štátnym pontónom, pre tanky oproti) a colnicou Mohács na km 1448 (kompa) Dunaj opúšťa územie Maďarska a

na územie bývalej Juhoslávie sa vlieva na km (štátna hranica1443 nad pohraničným prístavom a colnicou Bezdan na km 1425 (most),

míňa mestá a prístavy Apatín 1 km aufwärts 1401(Vreme 668 - Istrazivanje - Recna ratna flotila: Plovidba panonskih ...  Pri svojom  jedinom bojovom nasadení po 2. svetovej vojne RRF Rečna ratna flotila Juhoslávie (Riečna vojnová flotila) utrpela straty. Na základe informácie (poznámka prekladateľa - veliteľ  TR Šariš kapitán M. a jeho posádka tvrdili však niečo celkom iné a podľa ďalších iných zdrojov posádku lode TR Šariš odviezol neohrozene do bezpečia ukrajinský remorkér, ktorý sa následne vrátil aj pre ochromený remorkér Šariš), že sa z  československej lode ČSPD TR Šariš vykladajú pašované zbrane v Kopačkom Rite neďaleko prístavu Apatín, veliteľ vojnovej loďe " minolovac 308 " rozhodol,  že v tom zabráni a silou svojich zbraní  ju oddelí od brehu. Minolovac po otvorení  svojej paľby padol do pasce a keďže je loď na rieke ľahký cieľ, bol zasiahnutý z ručných vrhačov striel "Ambrust" a "Zolja". V okamihu zahynuli zástavnici prvej triedy Lampret Kristijan, Marković Stevan a  veliteľa Zorana Markovića ranil ostrelovač. Vážne ranený, stihol za pomoci niekoľkých svojich podriadených mornarov nabehnúť loďou na breh, zachrániť tak posádku a loď pred potopením. Podľa výpoveďe  členov posádky tlačného remorkéra ČSPD (a názoru autora,

Šariš

keďže bol na obhliadke poškoďeného plavidla v Bratislave), paľba rýchlopalných kanónov mínolovky RRF 308 poškodila o.i. kormideľnu a prevádzkové palivové nádrže TR.Šariš. Tým následne vyvolala na remorkéri Šariš požiar. Po jeho uhasení bol plavby neschopný odremorkovaný iným plavidlom na opravu do lodenice v Bratislave). Udalosť sa stala 8. novembra 1991, t.j. v čase, keď od hraničného prístavu Veľké Gradište až po hraničný prístav Bezdan  bol Dunaj na štátnom území Juhoslávie. Bogojevo km 1366 (most). Rozstrieľané závody bývalej firmy Baťa ú.s. Borovo, pod nimi dodnes delostreľbou poznačený Vukovar prístav na km 1331,1. Bačko Novo Selo km 1319.  Illok km 1301 (most cez Dunaj, tu pôsobila od konca 19.storočia medzi zámožnou slovenskou komunitou ctená Marína Ormisová, jej otec bol Samuel Ormis profesor na slovenskom gymnáziu v Revúcej a zakladateľ Vzájomnej pokladnice). Bačka Palanka km 1299. 

Štátna hranica. Dunaj vteká aj na pravom brehu do Srbska na km 1255,5. Mesto s pevnosťou a sídlo vojvodiny Nový Sad na riečnom kilometri 1258 (pláž) prístav km 1255 (3 mosty cez Dunaj). Pod mostom maršála Tita vľavo dôstojnícky klub, kde sa konali tanečné zábavy,  vedľa kotvilo veliteľské plavidlo Rečne ratne flotile RRF Kozara, (niekdajšia  mínonoska  Deutsche Kriegsmarine Krimhilda postavená roku 1939 Regensburg), nižšie prístav, lodenica, rafinéria, napravo pevnosť Petrovaradín s vysokoškolským internátom, pod ňou kasárne JNA s vojenskými nákladnými automobilmi Studebacker (dodanými počas roztržky Stalina s Titovou Juhosláviou)  a tankami T34 sovietskeho pôvodu, nižšie pred kotviskom  bola báza vojnových plavidiel RRF. Sremski Karlovci km 1246. Stari Slankamen km 1215. (Na ľavom brehu ústie splavnej rieky Tisza km 1215). Sarduk km 1207. Bývalý rakúsko-uhorský Zemun s už v roku 1930 známou a brilantnými pilotmi v 2.sv. vojne slávnou základňou vojenského letectva  km 1171,2. Pod nim je ústie splavnej rieky Sáva, na ktorej pravom brehu je starý Belehrad s hlavným prístavom, mostom cez Sávu spájajúcim Zemun  a pevnosťou Kalemagdan s vojenským múzeom. (Budapešť, Nový Sad a prístav Beograd na rieke Sáva (na tu odstavených vrakoch starých vlečných parníkov  npr. JRB Srbija, bývali v roku 1989 celé rodiny) boli  pravideľnými zastávkami pri týždenných rekreačných plavbách kabínovej osobnej lode OL Družba spoločnosti SOREA v rokoch 1965-68). Okolo roku 1989 bol československý veľvyslanec v Juhoslávii dnes už nebohý ing. Ján Husák. Autorovi bol predstavený  v septembri roku 1968 a vtedy mu dal s úctou najavo, že pozná meno jeho rodiny. Za jeho pôsobenia personál veľvyslanectva, (často aj so svojimi deťmi) navštevoval posádky lodí ČSPD počas ich kotvenia v prístave Beograd na Dunaji. Pripomínali posádkam, aby minuli  dináre ktoré obdržali ako diéty, z dôvodu nezvládnuteľnej inflácie v Juhoslávii. Ako diplomati, len nepriamo naznačovali, že sa v Juhoslávii bude situácia ďalej zhoršovať. Autor so zamyslením pozoroval v roku 1989 v prístave Beograd na rieke Sáva pri práci ten istý prístavný žeriav, na tom istom prístavnom sklade, za ktorý sa s úsmevmi do objektívu fotoaparátu a nonšalantne kryli  elegantní srbskí dôstojníci pred priamou streľbou rakúsko-uhorských vojsk zo Zemunu cez rieku Sávu na Beograd v roku 1914. Tak to dokážu bez vzrušenia iba páni. Ďalej proti prúdu Sávy vľavo je stará časť mesta, ktorá  levantským charakterom svojej architektúry pripomína neznalému, že skutočnými zakladateľmi moderného srbského štátu boli odvážni a obratní srbskí kupci, bytostne spojení s Dunajom, Sávou a čiernomorským bazénom. Staré turecké kúpeľe a pevnosť Kalemagdan sú na pravom brehu Sávy. Po prúde od sútoku riek Dunaj a Sáva je novšia časť hlavného mesta Beograd km 1169 (most cez Dunaj a miesto častej  silnej košavy). Počas nezvykle teplej jeseňe v roku 1989 kotvil tlačný remorkér ČSPD TR Inovec s konvojom pre nízky vodostav v prístave Beograd na Dunaji. Časť posádky odcestovala autobusom do republiky. Autor a veliteľ loďe pán kpt. Viliam Boďo sa dohodli, že počas pracovného voľna pôjdu autobusom navštíviť expozíciu leteckého múzea pri medzinárodnom letisku Surčin asi 20km od Belehradu. Po ceste pozorovali poetickú orbu polí, akých černozem nikdy nevideli. Exponáty v múzeu boli skutočne svetové unikáty. Ale čo bolo dôležitejšie, že na medzinárodnom letisku Nikolu Teslu Surčin videli diaľkové lietadlá JAT Aerobus 300 v cene asi 100 miliónov dolárov kus, stáť skryté medzi sypanými vysokými hlinenými valmi. Bolo im vidieť  iba špičku smerového kormidla. Tak sa ukrývajú lietadlá iba vo vojne. Obaja už cítili jej žeravý dych. Na zamyslenie bolo, že počas obhliadky letiska a múzea nestretli vôbec žiadny personál. Iba v letiskovej hale čakalo asi päť osamelých pasažierov na prípoj do Austrálie. Pančevo km 1154 (most cez Dunaj, rafinéria v Pančeve NIS-RNP odoberala dlhšiu dobu značný objem dopravných služieb od firmy v ktorej autor pracoval a dnes bombardovaním značne poškodená letecká továreň Lola UTVA Pančevo). Stredisko slávneho slovenského naivného maliarstva obec Kovačica  je 24 km od Pančeva, centra tejto časti vojvodiny. Najznámejšími maliarmi sú Zuzana Chalupová a Martin Jonáš. Jugovo (rekreačné a športové centrum) km 1121. Kovin km 1111. Smederovo km 1116 (vila kráľovskej dynastie Obrenovič, Zlatni breg z roku 1831 - letné sídlo Miloša Obrenoviča, Smederovská pevnosť postavená v 15.storočí a železiarne Sartrid, teraz USS Steel Smederovo, ktoré zamestnávajú 9000 pracovníkov). Ústie rieky Morava km 1104. Ramska pevnosť km 1078. Stara Palanka km 1076 (prírodná rezervácia ,,Labudovo okno").

Na Srbsko-rumunských hraniciach rieka Dunaj tečie do Dolnodunajskej nížiny. Obracia sa na juhovýchod. Veliko Gradište a hraničný prístav (miesto častej  silnej košavy), Free schop, trhovisko a colnica km 1059. (Odtiaľ až po vodné dielo Djerdjap I. tečie Dunaj medzi horami). 

Štátna Hranica, (ústie rieky Nera km 1075 tvorí prirodzenú hranicu). Dunaj na ľavom brehu vteká do Rumunska. Bazias km 1071 (tu sa lode pri plavbe stretávajú hlavne na jar a na jeseň zo  silným vetrom a nebezpečnými protiprúdmimi vlnami zvanými Košava). Moldova Veche km 1048, miesto častej  košavy až vpravo po stredoveký hrad Golubac na km 1040. Dobra km 1021. Drencova km 1015. Svinita km 1000 (bývalé, pre silný prúd a kamenné dno nebezpečné kotvisko protiprúdne prepracovávaných člnov po plavbe cez Kazány. Na  prvej plavbe po svojej ZVS mal autor skúsenosť, že pri

ČSPD Kriváň

protiprúdnej plavbe cez Katarakty kataraktný vlečný remorkér ČSPD Kriváň odstavoval na kotvisku v Svinici naložený vlečný čln ČSPD 10 025 a neoveril si či mu drží kotva (bola jeho povinnosť počkať na riadne zakotvenie). Rumunskí člnovodi sa rýchlo pobalili a veliteľ Kriváňa nariadil vyhodiť vlečné lano (náhlil sa po prúde preplávať ešte za svetla Kazány). Člnu sa ale nepodarilo úspešne zakotviť napriek tomu, že plavec vypustil celú kotevnú reťaz. Silný prúd unášal čln, kotva ho iba spomaľovala a skákala po skalistom dne. Kotevná reťaz hrozila vytrhnúť samotný kotevný vrátok zo základu. Posádka člnu (keby bola hlúpa a zúfalá, tak by hodila do vody aj pomocnú kotvu tzv. kukas) sa už bez paniky a flegmaticky pripravovala na spustenie záchrannej loďky (z blata do kaluže) do pre ňu beznádejne rýchleho prúdu Dunaja, medzi rýchlo sa blížiace kolmé skaly.

Ondava   Tu sa v diaľke objavila pomalá a nevýkonná vlečná tanková loď ČSPD Morava (teraz nebývalo rýchla). Pošklebujúci sa kapitán na jej mostíku nariadil zavesiť člnu svoje vlečné lano, obratne spomalil jeho unášanie prúdom a rozkázal zdvihnúť posádke vlečného člnu poskakúcu kotvu, ktorá sa hrozila utrhnúť. Po jej vytiahnutí sa posádka len krátko zasmiala. Však sa vlastne nič nestalo. Donji Milanovac km 992. Veliki Kazan km 974 (Dunaj je tu široký iba 150 m). Mali Kazan km 967 (Dunaj je tu široký 250 m). Trajanova tabuľa na km 965. Tekija (príjemné miesto v Oršavskej kotline chránené od vĺn) pravý breh km 956, Orsova prístav (pod vodou je celá stará Orsova aj turecký ostrov Ada Kaleh) - veľký záliv (3x2km) v ústí rieky km 954.  Plavebná komora obrovského vodného diela Djerdjap I. na km 943,1 postaveného v rokoch 1964-72, most a hraničný prechod na korune hrádze. Mesto Kladovo a bývalá turecká pevnosť Fetislam zo 16.storočia vpravo na km 934. Lodenica, prístav a mesto Turnu Severin - Drobeta  km 931,1 (miesto častej  košavy, sídlo agencie ČSPD s ubytovňou striedajúcich dolnotraťových kormidelníkov v bývalom luxusnom dome rumunského bojara). (Podľa svedectva kormideľníka p.Messinga autorovi v r.1965,  tu v priebehu 2.svetovej vojny nakladali na protiprúdne loďe pomocou žeriavu pancierovanie kormidelní, ktoré ho po preplávaní Kataraktov ho odovzdali v Moldave. Pancierovanie chránilo kormidelňu, nakľko po celú vojnu sa nemeckej armáde nepodarilo zabrániť streľbe juhoslovanských partizánov z neprístupných vysokých skalnatých brehov  na loďe s vlečnými člnmi. V lete r.1944 v Turnu Severíne rozmiestnila rumunská armáda kanóny a ostreľovaním zablokovala priechod cez Katarakty nemeckej Dunajskej a Čiernomorskej flote. Neúspešný bol pokus o ústretový prielom vojnovými plavidlami od Moldavy a delostrelecký súboj monitora Bechelaren (bývalý president Masaryk) s rumunskými batériami. Bol dobre vyzbrojený, ale jeho nástavby mali tenké pancierovanie. Demoralizujúce pre posádku bolo, že granáty rumunského delostrelectva ich pri zásahoch prestreľovali skrz-naskrz, ale  preto aspoň nevybuchli v plavidle. Ťažko poškodený ho odtiahli do Budapešti pravdepodobne maďarské vojnové loďe). V T.Severíne tankovali protiprúdne loďe naftu, dokupovali potraviny, vodu, striedali traťový personál (priberali kataraktného lodivoda a člnovodov) a  odovzdávali  časť konvoja stálej kataraktnej lodi pre plavbu cez Sypský kanál. Zbytky mosta rímskeho cisára Trajána, pôvodne bol dlhý 1127 m a mal 20 stĺpov na km 929. Na pravom brehu Brza Polanka km 884. Plavebné komory vodného diela Djedjap II. na km 864 (most na korune hrádze, miesto častej  košavy). Radujevac km 863, kde je možné tu potopené lode pred viac ako 60-imi rokmi opäť vidieť, ako

Nemecká vojnová flotila "pozerá" z Dunaja

vraky nemeckých vojnových lodí potopených koncom 2. svetovej vojny  sa pod  hydroelektráňou " Đerdap 2 " pre mimoriadne nízky vodostav Dunaja opäť vynorili z hĺbok mohutnej rieky. Posledný raz to bolo pred tromi rokmi. Keďže je na budúci rok plánované vyčistenie tohoto úseku Dunaja a odstránenie vrakov, hrdzavé priezory oceľových kostier lodí asi bude možné túto jeseň  vidieť posledný raz. 

V bezvýchodiskovej situácii a pred zajatím Sovietskou armádou v septembri roku 1944, v operácii nazvanej

" Dunavski vilenjak - Dunajský démon ", nemecký generál Walter von Stetner, veliteľ divízie vydal rozkaz potopiť celú čiernomorskú flotilu na úseku Dunaja od Mihajlovca po Radujevac. Predpokladá sa, že v delte Dunaja bolo 300 plavidiel a z nich v zóne Prahovo bolo 200, ktoré tu boli aj potopené.

Podľa iných podkladov, bolo zamínované a na dno Dunaja "uskladnené" viac ako sto sedemdesiat plavidiel. V súčasnosti je v úseku Prahovo, vidieť nad vodou asi v dĺžke dvadsať metrov trosky vojnového krížnika,  ktoré sa nachádzajú v strede riečneho koryta a pri nízkom vodostave sa prvé vynárajú z vody. V ich bezprostrednej blízkosti nad nimi, aj po nimi vlny mohutnej rieky zakrývajú vraky ďalších devätnástich plavidiel.

Sonarovou lokalizáciou vrakov nemeckých bojových lodí koncom minulého leta, ktoré vykonala talianská firma "Sogerma", nastupuje k realizácii druhá fáza ktorej predchádza vypísanie tendra na výber firmy, ktorá bude odstaňovať vraky.
Táto úloha sa vykoná na základe realizácie Master plánu Európskej agencie pre rekonštrukciu, ktorým sa predpokladá revitalizácija " koridora 7 ", pre presmerovanie  železničnej a cestnej dopravy na riečnu cestu.

Po revitalizácii " koridora 7 " sa predpokladá bezpečná a garantovaná plavba na úseku Dunaja od km 857 po km 863, hlavne od HE " Đerdap 2 " po Radujevac, kde je pre potopené nemecké lode plavba riskantná, nakoľko po dĺžke 6 kilometrov je plavebná dráha široká iba 50 metrov.

Vzhľadom na potopené lode, je plavebná dráha Dunaja v sektore Prahovo na všetkých nautických mapách označená bielou farbou. To znamená, že lode sa tu plavia na vlastnú zodpovednosť. Odstránením vrakov už konečne nebude platiť na tomto úseku rieky zákaz stretávania sa lodí, lebo neraz čakajú na poradie niekoľko hodín.

Text: Ž. Dragišić

Vyzvihnutie nemeckej floty z Dunaja potvrdí, alebo vyvráti strašidelnú povesť o horore z 2.svetovej vojny.

Modrý cintorín aj pre nemocničnú loď.

Nemci potopili 240 lodí spolu s nemocničnou loďou a ranenými

Mnohí obyvatelia Negotína a Kladova sa dozvedeli, že pred započatím prác na čistení Dunaja v Juhoslávii, bude nutné okrem odstránenia zbytkov mosta  vydvihnúť aj vraky nemeckých vojnových lodí potopených koncom roku 1944 pri Prahove a Radujevaci, v priebehu udalostí  2.svetovej vojny.

Vytiahnutie vrakov by znamenalo nielen bezpečnú plavbu v sektore vodného diela HE " Đerdap 2 ", ale aj prípadné dokázanie povestí, ktoré neboli overené - že je modrá rieka už 60 rokov cintorínom jednej nemeckej nemocničnej lode s ranenými vojakmi.

Generál Walter von Stetner medzi 28. a 30. septembrom roku 1944, keď videl, že je nemecká vojnová flotila po jej úniku na Dunaj z Čierneho mora celkom obkľúčená, nariadil potopenie 240 lodí u menovaných prístavov. O tejto udalosti v roku 1945 v sovietskom časopise " Krasnoflotec " (" Červený námorník ") písal aj Josip Broz Tito.

Medzi iným o tom vypovedali svedkovia udalosti. Bol to aj pán Jovan Kracanović, ktorý súčasne  vypovedal, že jedna z potopených lodí bola nemocničná loď s ranenými nemeckými vojakmi. Nemci vtedy mali v Prahove nemocnicu s ľahko ranenými. Ťažko ranení boli umiestnení na nemocničnej lodi.

Keď sa začalo potápanie, do stredu rieky bola umiestnená nemocničná loď s ranenými.
- Bolo počuť velký rev. Ranení nekričali od bolesti, ale od strachu keď uvideli aký osud im určili ich druhovia. Títo bez váhania loď obložili dynamitom z oboch strán. Náreky a krik bolo počuť pokiaľ sa loď nepotopila. Nemeckí vojaci stali na brehu s nepokritými hlavami - spomína si starý Kracanović.

Dlho nemohol zabudnúť na ten strašný obraz. Alasi na Dunaji hovorievajú, že sa do rybárskych sietí aj v dnešnej dobe občas pripletie dynamit.

S pietou sa solidárne Nemci a červenoarmejci, ale aj juhoslovanskí partizáni zúčastnili v  roku 1947 na vyťahovaní vrakov. Ich vyťahovanie z dna  Dunaja, ktoré už vtedy bolo započaté nie je dodnes ukončené. Niektorí pamätníci hovoria, že pri prvom pokuse, presnejšie do obdobia Informbiro v roku 1948 bolo vyzdvihnuté sedem plavidiel.

Väčšina vyzdvyhnutých lodí bola neopoužiteľná. Niektoré boli roztrhané výbuchmi a tie ktoré mali naložené zbrane, boli bezúčelné. Nemci v prvom rade demontovali dôležité dielce. Jedinú opravenú loď si prisvojili Rusi. Druhá ktorú vliekli explodovala v strede rieky. Jugoslávii pripadol jeden vlečný čln plný medi. Vlečné plavidlo s korením si zabrali Rusi.

Vyzdvihnutie vrakov nemeckých lodí, ktoré pri nízkom vodostave občas týčia nad hladinou Dunaja je nutné, lebo sťažujú plavbu a okolo nich sa môžu preplaviť iba skúsení lodníci, nakoľko plavebná dráha je široká iba 50 metrov. Na vytiahnutie 40 plavidiel z pavebnej dráhy je potrebné vynaložiť okolo 400 miliónov dolárov, ktoré by túto časť Dunaja urobili o poznanie bezpečnejšiu.

Vytiahnutie vrakov by osvetlilo aj skutočnosti čo sa týka hrozných správ o nemocničnej lodi na dne rieky, ktoré história doteraz nepopísala a keď už zostarli o desiatky rokov tí, ktorí sa na udalosti akýmkoľvek spôsobom podielali. Určite si to želali zabudnúť. Také cintoríny nie sú prijateľné pod zemou a ani na dne nejakej veľkej vodnej nádrže. Nemecká strana to však nikdy nepriznala.

Slavica Marković

Prahovo 861 km. Mihailovac km 857. Dunaj sa Obracia sa na juhovýchod. Odtiaľ tečie smerom na východ a  pri rieke Timok nad bulharským prístavom a mestom Vidin míňa srbsko-bulharské hranice.

Na pravom brehu Dunaj  vteká do Bulharska (pravý breh) na km 845,65. Hranica Rumunsko - Bulharsko. Novo Selo km 833. Cetate km 811. Veľmi zriedka loďami ČSPD navštevovaný nákladný prístav a zapadlé mestečko Calafat  na km 795, ktoré oživuje iba kompa cez Dunaj do Bulharska. Na žiadne zaujímavosti si autor nespomína. Prevoz cez Dunaj je stále rovno vo smere vlaku. Ústie rieky Timok pod nim na pravom brehu Dunaja, Vidin na riečnom km 791, malé mestečko s  prístavom osobných lodí BRP na severozápade Bulharska. Je tu dôležitá kompa do Rumunska (Calafat), ktorá je 4km severne od mesta (proti prúdu Dunaja). Z mesta vedie ku prevozu cez Dunaj cesta. Centrom Vidína je charakterom stredomorské veľké upravené námestie, odkiaľ pokračuje široká cesta k maličkému osobnému prístavu na Dunaji. U rieky je rozsiahly tienistý park, kde je možno si odpočinúť v tieni stromov. Okolo mesta sú starostlivo zrekonštruované staré hradby a brány. Železničná stanica je neďaleko hlavného námestia, v ktorého okolitých uličkách sú zmenárne a obchody. Kúpanie a veslársky šport - z parku u rieky sa dá zostúpiť po schodoch na malé plážičky, kde okrem asi 60 m od brehu krátkodobo kotviacich dvoch - troch nákladných člnov a na kajakoch ticho veslujúcich krásnych mladých bulhariek zo športovej školy v čistej a príjemnej vode nie je nik. 

Charakterom trochu väčšie provinčné mesto a prístav Lom na km 743 (vedľa osobného prístavu hotel Moskva, rejda miesto častej  košavy), Free schop, železničná stanica, trhovisko, železiarne. Bisret km 725. Mesto Kozloduj s atómovou elektrárňou km 703. Bechet km 679. Ostrov km 671. Corabia km 630 (miesto častej  silnej košavy). Zagrajden km 625. Turnu Magurele km 697 (miesto častej  silnej košavy). Belene km 577.  Zimnicea km 554. Svištov km 550. Russe (moderné mesto, nábrežná promenáda, staré centrum, hotel Moskva, divadlo, turecká štvrť, Free schop, nová železničná stanica, osobný prístav, stará železničná stanica (múzeum), most cez Dunaj s hraničným prechodom, odstavné  kotvisko pri starej železničnej stanici je vystavené na jar a na jeseň častej silnej košave) na km 495 (dňa 20. dec. 2005 sa pri rumunskom brehu  po predchádzajúcom požiari potopil  tlačný remorkér TR Poľana). Giurgiu prístav (aj pre námorné lode) km 493 (miesto častej  silnej košavy). Rjachovo km 464. Oltenita prístav a lodenica km 430 (postavila TR Inovec). Pojarevo km 425. Vetren km 396. Silistra Abschiedsabend km 375 (miesto častej  košavy), nižšie má ústie Borcea kanál. V oblasiach Dobrudže sa Dunaj opäť obracia na severovýchod , neskôr na sever  od prístavov Braila a Galati tečia znovu východne. 

Štátna hranica, aj na pravom brehu Dunaj vteká do Rumunska na km 374,1.  Calarasi prístav 370 km. Prístavné mesto Cernavoda na km 300, so známym  najdlhším mostom na Dunaji a ústím kanálu Cernavoda-Constanta (Agigea). Gigantická stavba kanálu bola uskutočnená za finačných obetí celého rumunského obyvateľstva počas bývalého režimu. Autor je toho názoru, že toto stavebné dielo je rozsahom a nárokmi nezrovnateľné s ničím čo poznáme zo stavieb vo vtedajšom vyspelejšom Československu. Skalné úžiny a pod nimi Harsova (Hiršava) na km 253 (miesto vážnej zrážky konvoja vlečného remorkéra ČSPD Tábor  (veliteľ kpt. Ján Kr., kormidelník A.)  v októbri roku 1968 pri  poprúdnej plavbe  a protiprúdneho konvoja SDP), v okolí s rybárske usadlosti Lipovanov. Lode plávajúce po prúde mali prednosť pred úžinami a  povinnosť dávať protiprúdnym lodiam výstražný zvukový signál. Autor bol čenom posádky konvoja, ktorý v noci vrazil čelne do boku protiprúdneho konvoja a zúčastňoval sa na záchranných prácach. Tesne pred haváriou počul lodnú sirénu remorkéra Tábor s krátkymi, rýchlo za sebou nasledujúcimi signálmi, znamenajúch bezprostredné nebezpečie zrážky. Nad prístavom Braila ústi Borcea kanál, ktorým oboplávajú konvoje za nízkeho vodostavu Hiršavu aj prístav Cernavoda. Mesto Braila má staré cenrum, nábrežnú promenádu, korzo, tržnicu, odstavnú polohu nákladných člnov pri nábreží, lodenice, vojenskú dunajskú základňu a opraváraňské stredisko jej plavidiel, námorné prekladisko, rejdu, Free schop. Braila  prístav medzi km 172-168,5 (miesto častej  silnej košavy). Prístavné mesto Galati na km 150 (časté silné košavy) s lodenicou, modernými železiarňami, s preťaženými autobusmi mestskej dopravy na plyn, obchodným domom s výlučne rumunským a čiastočne čínskym tovarom, električkou s podomácky vyrobenými vozňami a veľkou, pomerne dobre zásobenou tržnicou.             

Rumunsko - Moldavsko. Dunaj vteká do Moldavska (ľavý breh) na km 134,14.  Dunaj opúšťa ľavý breh Moldavska a vteká na územie Ukrajiny na km 133,54 (iba ľavý breh). Nad prvým ukrajinským prístavom Reni príjíma vody rieky Prut. Prístavné mesto Reni s prevažujúcou prízemnou zástavbou z jednoduchších stavebných materálov, bez kanalizácie, mestské komunikácie s nespevneným povrchom s asfaltom položeným často rovno do blata. Pri prístave trochu slušnejšia budova Klub moriakov zo vstupom iba pre cudzincov.  V centre veľmi slabo zásobený obchodný dom a o niečo lepšie trhovisko.  Reštaurácie s typickým sovietskym sortimentov jedál. (Ale najesť sa tu viac menej dalo). Štátna hranica 

Rumunsko - Ukrajina. Giurgiulesti pristav km 133. Reni prístav km 128 (po roku 1989, aj tu výrazne znížená prekládka tovarov a obrátkovosť lodí). Isaccea  km 103.

Štátna Hranica. Dunaj vteká do Rumunska na km 79,73 (pravý breh). Prístav a mesto Tulcea km 73,5.   

Dunaj ústi do Čierneho mora mohutnou deltou, ktorej plocha sa neustále zväčšuje. V súčasnosti delta Dunaja zaberá plochu 4 300 km2. Pri meste a prístave  Sulina sa Dunaj vlieva do mora na dunajskom riečnom km 0 (miesto častej košavy).    

Lipovani - Lipoveni sú Rusi, staroverci usadení v delte Dunaja v okolí Tulcea už asi 250 rokov. Utiekli pre prenasledovanie ruským cárom pre svoje náboženské presvedčenie. S touto národnostnou menšinou prišiel autor do častého kontaktu pri svojich služobných cestách na Dolný Dunaj. Sú to podľa jeho skúseností  jednoduchí  a odolní ľudia žijúci po generácie v ťažkých podmienkach. Často v záujme rýchlejšej plavby svojich člnov sa s nimi priväzovali na protiprúdne, ale aj poprúdne (pre nich mimoriadne nebezpečné hlavne pri priväzovaní) riečne konvoje ČSPD. Autor, už od svojho ranného veku obratný  a skúsený veslár ich veľa krát pri tom s veľkým napätím pozoroval. Osobitnou kapitolou bolo, keď sa priväzovali na bočnokolesový remorkér priamo pred kolesovú skriňu (rotkasňu), alebo za ňu v jej nebezpečných vlnách a pred  remorkérom na ocelových lanách ťahané vlečené člny. Tento manéver bol po každý krát ukážkou ich najväčšej odvahy a brilantného majstrovstva. Pri tej príležitosti ponúkali čistou ruštinou na predaj posádkam lodí svoje úlovky rýb. Autor má osobnú skúsenosť, keď v lete roku 1990 pri plavbe cez Borcea kanál v Rumunsku spadol Lipovan rybár z tlačnej sekcie remorkéra ČSPD TR Inovec do vody po svojom epileptickom záchvate. Jeho kolega povedal iba pašol. Posádka lode Inovec ho hľadala, ale bez úspechu. Už nasledovala iba povinnosť veliteľovi konvoja zahlásiť túto smutnú udalosť v najbližšom prístave. Lipovanov rešpektovali na Dunaji aj najskúsenejší a najtvrdší kapitáni bez ohľadu na svoju štátnu príslušnosť.

SCHNEIDER CRUZOT a vlečný remorkér ČSPD TATRY. V noci na jar roku 1977 za veľkého stúpania hladiny Dunaja priplával s konvojom do Izmailu  vlečný remorkér ČSPD Tatry. Po odstavení člnov, pasovej a colnej kontrole ho posádka pristavila na pontón. Napriek tomu niektorí členovia posádky už ráno odišli do mesta na nákup potravín. Autor mal v noci službu, spal. Asi o 9.hod. ho zobudil hrmotom na palube jeho šéf strojný správec pán Eduard Csá... 

Ukazoval autorovi, veľký guľatý predmet, podľa neho bóju, zakliesnený medzi pontónom a trupom loďe. Búchal doň s lodným hákom (čáklou), vraj aby odplával. Autor zišiel do svojej kabíny a cez okrúhle okianko svojej kabíny videl, že to nie je bója, ale v priemere 1,5 m veľká námorná mína z kovu zinkovej farby s typickými výčnelkami a výrobnými štítkami francúzskeho zbrojárskeho koncernu Schneider Cruzot. Odohnal svojho nadriadeného, ktorý si to nechcel nechať vysvetliť a zašiel na naďaleké stanovisko sovietskej pohraničnej stráže oznámiť telefónom milícii udalosť. O chvíľu priplával vojenský čln a potvrdil názor autora. Námorníci vyhnali celú posádku loďe Tatry na breh do úctivej vzdialenosti. Na zásah priplávala asi 20 metrov dlhá, moderná mínolovka Sovietskeho námorníctva s dreveným trupom a dvomi rýchlopalnými kanónmi. Posádka lode Tatry jej dala tenké silonové lano, na ktorú námorníci uviazali mínu a odviazali loď od pontónu, aby mohla preplávať vo vzniknutej medzere. Potom ju pomaličky ťahali za sebou na voľný tok Dunaja. Tam vo väčšej vzdialenosti od brehu strelili do nej z kanóna. Keď vybuchla, stĺp vody mal výšku minimálne 90m.

Sovietske vojnové námorníctvo informovalo posádku remorkéra Tatry, že v ústí rieky Prut je v 2. sv. vojne potopený rumunský vlečný čln s naloženými mínami. Za vysokej vody tieto občas vyplávajú.

ČSPD ŤTR Lipno

 

 The Lipovan Orthodox Old-Rite Church (or Old-Ritualist Church, Orhodox Old-Rite Church) is Mother of Belokrinitskaya Hierarchy (Estern Orthodox Church) with Jurisdiction all over the world. The head of the Church carries the tittle of Metropolitan of Belo-Krinitsa and All Old Orthodox Christians. His see is in Bila Krynytsya, his residence in Braila, Romania, (current titular :  Metropolitan Leonty sice 24 October 1996).

<p class="top" alig

ČSPD Šturec, Liptov a Strečno

Šturec[1].jpg

Autor prestavuje bývalý parník ČSPD Liptov na Dunaj remorkérom ČSPD Šturec. Odovzdáva mu ho ČSPD Strečno  

TR Magura, TR Inovec, TR Javorina a TR Šariš

Náhradné volno.JPG

Autor bol nalodený aj na remorkéroch TR Inovec a TR Javorina. Do nich boli  lodenicou Oltenita montované dráhové motory Sulzer, pôvodne určené na montáž do lokomotív. Vyrábal ich v licencii rumunský výrobca Rešica. Tieto rýchlobežné motory boli nevhodné na preťažovanie pri rôznych otáčkach. Okrem toho ich blok nebol konštruovaný na to, aby sa  naň prenášalo namáhanie, ktoré malo pri prepočte absorbovať uloženie motora. 

Plavidlá boli francúzsky projekt z päťdesiatych rokov na dolný tok rieky Rýn. Za tejto situácie ČSPD pristúpilo na svoje náklady ku konštrukčným úpravám a výmene hlavných motorov za  lodné motory  Sulzer-Cigielski. Po prestavbe to boli do roku 1989 najefektívnejšie tlačné remorkéry  u ČSPD.

 

Splendid cats ŤTR Ružin, TR Tatry and TR Šariš

Státie, dovolenky.JP

ŤTR Ružín postavená v r. 1965 Budapešť. Mala 8 valcové hlavné motory SKL z DDR,  boli po dvadsiatych rokoch vymenené za motory ČKD Hradec Králové 6 L 350 PN. Štvorvalcové PM SKL z DDR boli vymenené za 6S 160 výrobcu ČKD Hořovice. Možno povedať, že je to generačne prekonané plavidlo, má však ťažné laná a pomerne malý ponor.

Výhradne pre plavbu na Dolnom Dunaji je v Prahe projektovaná TR Tatry. Postavená v rumunskej lodenici v Oršave. Jej hlavné motory sú skúšobné výrobcu ČKD Hradec Králové 6 27,5 B8L. Ak jej fungujú, je to dobré plavidlo.

Pre posádku pohodlná, na svoj výkon veľká,  zložitá, ale kvalitne vyrobená loď  TR Šariš  postavená v SLK. Má HM s nízkym výkonom, ale spoľahlivé od ČKD Hradec Králové 6 L 275 PN.

 

Motorová tanková loď ČSPD Ondava

MTL Ondava.JPG

motorová tanková loď mala sesterské loďe - MTL Morava a MTL Štúr. V r. 1944 bola  tanková loď Štúr pri bombardovaní v Bratislave potopená, po oprave preznačená na remorkér a premenovaná na VR Šturec. Autor bol nalodený na Šturci aj Ondave. Boli to  ťažkopádne plavidlá s  nitovaným trupom. Do tankov  im občas presakovala voda.   

 
Toto je zápatí Vašich stránek. Text můžete změnit v administraci v 'Nastavení stránek'.