Stephanus Sandor de Slavnica

Rod zo žúp Nitra a Trenčín administraci v 'Nastavení stránek'.

Generál MVDr.Mikuláš Ferjenčík a Slovenská armáda v r.1939-45

 

                        

(* 5.decembra 1904 - + 4.marec 1988, Denver) bol veterinárny lekár. Brat učiteľ Ján Ferjenčík učil o.i. vo Vyhniach a neskôr bol riaditeľ meštianskej školy Sečovciach. Ich prastarý otec bol starosta mesta Zvolen (vtedy s menom Ferjentschík). Myšlienku prvého Potravného spolku na Slovensku presadzoval vo svojom Hlásniku Mikuláš Ferjenčík, v tom od roku 1868 spolupracoval s profesorom gymnázia v Revúcej, ktorým bol evanjelický kňaz  Samuel Ormis.
Študoval na gymnáziu v Rožňave, v roku 1928 absolvoval veterninárnu fakultu v Brne. Pôsobil ako vojenský zverolekár v jazdeckom vojenskom učilišti v Pardubiciach, kde sa s ním spoznali o.i. aj kniežatá Swarzenberg a poručík Aladár Ondrejkovič. Od 29.augusta do 24.septembra 1939 náčelník veterinárnej služby veliteľstva poľnej armády ,,Bernolák". Generál Ferjenčík bol protifašisticky orientovaný účastník odboja, zástupca generála Jána Goliána vo Vojenskom ústredí a povereník SNR pre Národnú obranu. Po februári 1948 emigroval do USA. Čechoslovakisticky a protikomunisticky orientovaný činiteľ, predseda Čs. národnej rady v Amerike. V USA u Chicaga pracoval vo svojom pôvodnom povolaní. Okrem iných, jeho spolupracovnívi v emigrácii boli Rudolf Fraštacký, Alexander Kerney, knieža František Schwarzenberg a pravdepodobne aj Miroslav Ličko. V roku 1992 bol povýšený do hodnosti armádneho generála in memoriam.
 

Generál Ferjenčík

Jeden z prvých prejavov typického postoja príslušníkov slovenskej armády k novému režimu bola tzv. ružomberská vzbura dňa 4.6.1939, rozšírila sa z priamej fyzickej konfrontácie medzi vojakmi slovenskej armády a príslušníkmi Hlinkovej gardy toho istého dňa. Vzbúrilo sa okolo dvetisíc vojakov ružomberskej posádky. Vzbura musela byť potlačená privolanými tankami z Martina, Žiliny a Dolného Kubína. Podľa vyšetrovania boli organizátormi čatár Tibor Medvecký, desiatnik E. Čikel, vojaci Kočár, Nosák, slobodník Záturecký. Vyšetrovanie sa dňa 5.júna skončilo tragicky. Z organizovania vzbury podozierali aj desiatnika Štefana Kaňkovského. Dôstojník, ktorý ho vyšetroval, mu hrozil verejnou popravou. (Svedkovia vypovedajú, že sa dôstojníci Slovenskej armády tak nesprávali k svojmu mužstvu ani na fronte). Desiatnik Kaňkovský pod touto hrozbou vystrelil na vyšetrovateľa. Ten sa zbabelo ukryl pod stôl. Vyšetrovaný sa potom zastrelil. Čatára Tibora Medveckého a skupinu vojakov zadržali na hraniciach do Poľska a následne eskortovali do Ružomberka. Organizátori boli odsúdení na tresty väzením. Npr. čatár Medvecký bol odsúdený na 3 roky väzenia. Počas vyšetrovania pozatýkali aj viaceré nevojenské osoby, ktoré sa podielali na organizovaní vzbury. Vojenské útvary sídliace v Ružomberku za trest zrušili. Mužstvo bolo rozdelené do útvarov po celom Slovensku. V kasárňach zostal len horský delostrelecký pluk. O hrabovskej vzbure a tragédii pri vyšetrovaní sa nesmelo písať. Za existencie Slovenského štátu sa nedarilo eliminovať nenávisť príslušníkov Slovenskej armády k členom Hlinkovej gardy, ktorých pri každej príležitosti vojaci fyzicky napadali. Neriešiteľný problém pre štátnych fukcionárov bolo, že fyzicky ich inzultovali aj (vrátne tých, ktorí s nimi boli príbuzensky spriaznení) niektorí dôstojníci  Slovenskej armády, alebo prinajmenšom nepriamo podporovali v tomto smere svojich vojakov.

Minister obrany Slovenského štátu 1939-45 Ferdinand Čatloš v svojej pozostalosti napísal : ,,Prvé otvorenejšie slovo proti Hlinkovej garde povedal Ružomberok, sídlo Hlinkovo, začiatkom júna 1939. Vojsko inscenovalo vzburu a rozhádzalo zo širokého okolia sa zhromaždených gardistov na juniálesovú veľkozábavu. Skutočná zámienka bola malicherná: nepripustenie vojska na gardistický tanec. To však bola kvapka, ktorou sa preliala voda nenávisti proti neskrotnej gardistickej nespratnosti v slovenskom hrnci. Následok ? Tristo vyšetrovaných ! Masový zjav. ... Vojaci sa vzbúrili a najhlavnejší vinník Medvecký dostal 4 a pol roka. Naproti tomu ich podradní pomáhači - civili boli odsúdení na 8 a viac rokov. ... Trestné činy boli takého rázu, že vojaci mohli za ne dostať za ne trest smrti podľa zákona na ,, Obranu Republiky ".

Spôsob myslenia a konania novej štátnej moci najlepšie charakterizuje táto časť textu zo žaloby štátneho zástupcu pred Hlavným súdom v Bratislave v procese proti Danešovi a spol.: ,, Je potrebné energicky vyrezať hnijúci vred, ktorý na hlodá na tele samostatného Slovenského a treba príkladne potrestať vinníkov, aby národ videl, čo čaká toho, kto sa dá na podobné chodníčky ! ". Daneš zomrel v Leopoldovskej väznici. 

Jazdecký priezvedný oddiel

 

Veliteľstvo Bernolák, (1939)

[29.august 1939 - 24. september 1939]



Veliteľ slovenskej poľnej armády "Bernolák" - gen. I tr. Ferdinand Čatloš,
náčelník štábu - mjr gšt. Emil Novotný
podnáčelník štábu - mjr gšt. Karol Peknik
náčelník 1 odd. štábu - mjr gšt. Viliam Kanák
náčelník 2 odd. štábu - mjr pech. Alojz Androvič
náčelník 3 odd. štábu - mjr gšt. Koloman Brezáni
náčelník 4 odd. štábu - mjr gšt. Alojz
Ballay
veliteľ delostrelectva - pplk gšt. Rudolf Pilfousek
veliteľ letectva - mjr del. Rajmund Šmarda (v.r.)
veliteľ ÚHS - stot. let. Pavlišta
veliteľ ženijního vojska - mjr žen. Štefan Pohranc
veliteľ tel. vojska - mjr tel. Ján Morvic
náčelník výzbrojní sl. - stot. spr. zbroj. Max. Rudolf Prokscha
náčelník zdrav. sl. - stot. zdrav. Dr Pavel Mráz
náčelník vet. sl. - mjr vet. Dr Mikuláš Ferjenčík
náčelník SCD - mjr del. Vladimir Schmidt
náčelník intend. - mjr int. Vojtech Bauman
náčelník duch. sl. - pplk duch. Valentin Vilkovský
veliteľ hlavného stanu - por. pech. v z. Matej Roth
vedúci kancelárie - por. kanc. František Pokorný

veliteľ tel. práp. - stot. tel. Jozef Marko
náčelník pol. četn. - mjr Alojz Sonderlich

Hlinkova garda bola založená dňa 28.07.1938. Prvý jej veliteľ bol Jozef Baxa. Slovenská vláda dňa 28.10.1938 nariadila rozpustenie polovojenských branných organizácií Národná garda, Sväz stráže slobody, Strelecká jednota, Ozbrojené formácie Sokola, RTJ, Orol, Sedliacka jazda, Dunajská stráž a podobné pôsobiace na Slovensku. Malo to veľmi negatívny vplyv na vzťah príslušníkov Slovenskej armády k Hlinkovej garde. Mnohí vojaci p.p.dôstojníci boli dovtedy príslušníkmi p.p. dobrovoľnými inštruktormi v zrušených branných organizáciách, alebo boli dlhoročnými členmi zakázaných telovýchovných spolkov a jednot. Dňa 17.12.1938 nadobudol učinnosť zákon, ktorým vláda schválila stanovy HG a zároveň ktorým rozpúšťa telovýchovné spolky, jednoty a podobné organizácie. Neuposlúchnutie sa trestalo podľa tohoto zákona pokutou 20 000 Kčs, alebo 6 mesiacmi väzenia. Všetok majetok predmetných organizácií prešiel na HG..

 
PhDr. Werner Markert * 3.02.1905, Sonderfuhrer, riadil do apríla 1942 v  OKW Abwehr 2.oddelení referát ION (riadenie komand abwehru na východnej fronte). Potom prevzal inú funkciu v 2.oddelení a svoju činnosť orientoval proti PoľskuJuhoslávii.
Príslušníci vyslanectiev Maďarska, Rumunska, Španielska odmietali spolupracovať v tretích krajinách s OKW Abwehr.
.

Prvé mikrofilmy o  situácii v  protektoráte prepašoval Rudolf Fraštacký do Švajčiarska. Dal mu  ich  jeho príbuzný, diplomat ing. Ján Országh, ktorý na ministerstve zahraničných vecí v Bratislave zhromažďoval informácie a  služobne sa zaoberal problematikou hospodárskych vzťahov s krajinami, s  ktorými malo Slovensko diplomatické kontakty. Zaangažovaní boli Dr. Lány, generál Novák, ing. Jokl a  iní. Prepojenie viedlo až ku generálovi Lužovi prostredníctvom  generálneho riaditeľa Zbrojovky ing. Karola Stallera. Informácie sa týkali hlavne hospodárskej oblasti a  zbrojného priemyslu. V tom boli efektívne zapojení aj zástupcovia firmy Baťa a ich vedúci ing. František Malota. Pravidelne cestovali na Slovensko na kontrolu nimi riadených podnikov. 

1.januára 1944 bol odvolaný z funkcie veliteľa Pozemného vojska v Banskej Bystrici  generál Anton Pulanich  *1884 Holíč †1962 Dunajská Streda a vymenovaný generál  Jozef Turanec. Náčelník štábu pplk. František Urban *16.září 1902 Litovel †(?)1975 manželka Elena de Pázmány odovzdal funkciu pplk. gšt. Jánovi Golianovi 

3.marca 1944 pricestoval na Slovensko z  Istanbulu spojovací dôstojník z  Londýna št. kpt. Jaroslav Krátky *08.10.1911 Střížov, †1945 (?) krycie meno Zdena na pas pracovníka Dovus-u  Dezidera Bukovínskeho. Fraštackého priatelia mu obstarali občiansku legitimáciu na meno Otto Bruckner. Ilegálne úlohy na Slovensku následne plnil bez problémov.

23.marca 1944 vzal prezident Dr. Edward Beneš  na vedomie informáciu o Slovenskej národnej rade. Poveril dočasným vedením príprav povstania v armáde na Slovensku pplk. gšt. Jána Goliana, náčelníka štábu Veliteľstva pozemného vojska v Banskej Bystrici.

28.apríla 1944 sa pplk. gšt. Ján Golian a mjr. Jozef Marko stretli v byte Rudolfa Fraštackého so spravodajským dôstojníkom št. kpt. Jaroslavom Krátkym a dohovorili podrobnosti o rádiotelegrafickom spojení so zahraničím.

  

 

      
 

                  Augustín Morávek, jeho nástupca bol Anton Vašek, okrem iného v roku 1929 podpredseda Zväzu slovenského študentstva.

 
Toto je zápatí Vašich stránek. Text můžete změnit v administraci v 'Nastavení stránek'.