Stephanus Sandor de Slavnica

Rod zo žúp Nitra a Trenčín administraci v 'Nastavení stránek'.

Generál MVDr.Mikuláš Ferjenčík a Slovenská armáda v r.1939-45

Vysoká škola zlodejov

                  Augustín Morávek, jeho nástupca bol Anton Vašek, okrem iného v roku 1929 podpredseda Zväzu slovenského študentstva.

            Z iniciatívy  Augustína Morávka vznikol dňa 14.septembra 1940 Ústredný hospodársky úrad, ktorého sa stal predsedom. Morávek bol podriadený priamo predsedovi vlády  Dr. Bélovi Tukovi. V príprave arizácií mal plné  kompetencie a neobmedzené právomoci. Proti jeho rozhodnutiam nebolo odvolanie. Úrad mal 140 zamestnancov  podliehajúcich Morávkovi. Kompetenčne mu podliehala aj Ústredňa Židov, na celom Slovensku mala 350 zamestnancov, ktorí museli s ÚHÚ spolupracovať.                                                                                             Podľa ÚHÚ bolo pred arizáciami na Slovensku viac ako 12 tisíc židovských živností a firiem. Zlikvidovali viac než 10 tisíc, atraktívnejšie boli arizované. Arizátor mal štátu aspoň formálne za firmu zaplatiť, likvidátor nie. S arizáciou bola spojená široká a vôbec ničím neobmedzená korupcia. Svoju úlohu najlepšie sám charakterizoval sám Dieter Wislicény: „ keď sa Židom vezmú obchody a majetok, musí sa pre nich v nejakom zmysle nájsť ventil. Takýmto ventilom je vysťahovanie  vo veľkom formáte.“ Samozrejme, rátal s tým, že na Slovensku nájde veľmi ochotných spolupracovníkov, ktorým rasistické riešenie židovskej otázky prinesie osobný hmotný prospech. Jedným z najiniciatívnejších bol Augustín Morávek.                                                                                                          Po májovom rokovaní s poradcami z nemeckej ríše, na ktorom slovenská strana ponúkla deportovanie židovského obyvateľstva, nasledovali ďalšie činy. V lete 1941 odišla do Poľska skupina „ expertov-poradcov “, ktorú tvorili z nemeckej strany beráteri D. Wislicény a A. Smagon. Zo slovenskej strany ju tvorili Augustín Morávek, vedúci 14. oddelenia ministerstva vnútra, ktoré malo na starosti židovskú otázku, Gejza Konka, prezidiálny šéf ministerstva vnútra Izidor Koso, vládny komisár židovských pracovných táborov a stredísk Július Pečúch a veliteľ koncentračného tábora v Ilave Štefan Krchniak. Nacisti navštívené pracovné tábory vybrali, účastníci videli len to, čo im nemecká strana chcela ukázať. Napriek tomu boli reakcie niektorých odmietavé.  Július Pečúch predpovedal, že podmienky v táboroch budú nakoniec viesť k fyzickej likvidácii väznených. Izidor Koso priamo označil zaobchádzanie s väzňami za neľudské a nekresťanské. Úvahy o budovaní podobných táborov na Slovensku považovali za nereálne. Napriek týmto okolnostiam bol Augustín  Morávek jedným z hnacích motorov pripravovaných deportácií.
Finančný prínos z arizácií bol pre štát beznádejne nízky a nasledujúcimi  súvisiacimi problémami pre Slovensko mimoriadne nevýhodný. V zárodku nereálny pokus umelo vytvoriť vrstvu slovenských podnikateľov, ktorí by dokázali riadiť dovtedy fungujúce židovské firmy celkom zlyhal. Hlavným dôvodom bol nedostatok  úradníkov, ktorí síce mali kvalifikáciu, ale vôbec nie povahové vlastnosti nevyhnutné pre akúkoľvek zodpovednejšiu prácu a najmä arizátorov schopných a najmä ochotných zodpovedne spravovať akýkoľvek majetok. (Boli to v skutočnosti len a len pažraví spotrebitelia). Pre ich povahové vlastnosti preto vôbec nemohli pomôcť ani kurzy pre arizátorov, ktoré verejnosť priliehavo ironicky nazývala " Vysoké školy zlodejov ". Hlinkova garda po dedinách lacno rozpredávala židovský tovar, aby si tak kúpila toleranciu obyvateľstva k týmto krokom. Štát plánoval získať v roku 1941 od arizátorov umelo podhodnotenú čiastku 570 miliónov korún. V skutočnosti s ťažkosťami dostal iba niekoľko miliónov.                                                                                                    Šiboval bratom, sestrám aj rodičom. (Morávek Rádio, majiteľ bol  Imrich Morávek, firma sídlila na adrese Bratislava, Štúrova 4, telefón 30 - 02, pravidelne si chodil pre tovar do arizovanej fy - zastúpenie Telefunken na Groslingovej ulici v Bratislave. Bývalý židovský majiteľ zastúpenia bol  Dezider Deutsch a budov v ktorých sídlila  firma bol bývalým majiteľom pán Neumann ? ). " Rektorom vysokých škôl zlodejov " bol -  šéf ÚHÚ Augustín Morávek. Tento bývalý spolužiak ministra vnútra Alexandra Macha sa úspešne votrel do priazne premiéra  Bélu Tuku.

Jemu sa zodpovedal a Béla Tuka ho chránil pred oprávnenou kritikou, ale aj nevraživosťou jemu podobných záujemcov v  konkurencii o arizáciu. Z obohacovania jeho, ako tiež  jeho rodinných príslušníkov ho usvedčil v jednej zo svojich správ aj nemecký poradca vlády Slovenskej republiky pre tzv. židovskú otázku Dieter Wisliceny :
" Morávek dopredu kalkuloval s tým, že v priebehu tohto roku bude musieť z ÚHÚ odísť a chcel potom prevziať jeden židovský podnik. Naznačil mi, že si jeden   ,,rezervoval „. Pravdepodobne išlo o nejaký podnik z elektroodboru (...). Z dôveryhodného zdroja som bol informovaný, že jeho rodina si vytvára monopol v oblasti obchodu s rádioprijímačmi a čalúnnictva. Jeho sestry a bratia celý rad takýchto podnikov prevzali. ( Sedem súrodencov ).  V oblasti výroby sódy zlikvidoval celý rad židovských podnikov, čím nahnal rodičovskému podniku značný okruh zákazníkov," napísal v júli 1941 v hlásení do Berlína Wisliceny.
Pobúrený bol tiež Dôvernícky zbor HSĽS, ktorý listom žiadal prezidenta Jozefa Tisu, aby dal prešetriť podozrenia o tom, že Augustín Morávek pomohol v 41 (!) prípadoch arizovať svojim príbuzným, pričom len on sám arizoval v šiestich prípadoch. Tušiac koniec, Morávek v júli 1942 abdikoval z funkcie a obratom utiekol s veľkou korisťou cez Maďarsko do neznámej krajiny, pravdepodobne do Južnej Ameriky... Po roku 1945 ho za jeho neprítomnosti odsúdili na trest... 

Žádné komentáře
 
Toto je zápatí Vašich stránek. Text můžete změnit v administraci v 'Nastavení stránek'.