Stephanus Sandor de Slavnica

Rod zo žúp Nitra a Trenčín administraci v 'Nastavení stránek'.

Trinásť článkov zmluvy

Obvodné notariáty

mali vo svojej dobe nezastupiteľnú úlohu v štátnej správe. O všetkých obecných záležitostiach rozhodoval Obvodný notár.  Bol pre obec dôležitou osobnosťou. 

Okrem vedenia štátnej agendy pripravoval zasadnutia obecného zastupitelstva, podával návrhy, rady a bol nápomocný obyvateľom celého notárskeho obvodu pri prekonávaní  osobných a spoločenských problémov. Vo verejnej správe boli v Uhorsku platy podľa mestských a obecných štatútov.  Zaveďené boli do praxe po zmenách vo verejnej správe a v súdnictve po roku 1867. Vo veľkých obciach Zemplínskej župy Obecných a Obvodných notárov volili doživotne s platom, aký určovala župa, ale platila obec príslušného obvodu. Obvodný notár mal ročne 350 a podnotár 223 zlatých, richtár 80 zlatých, podrichtár, ktorý bol súčasne pokladníkom 120 zlatých, Obvodný lekár mal 180, pôrodná asistentka 40, nočný strážnik 35 a policajt 120 zlatých. Boli vyplácané "diéty" za služobné cesty v inom chotári, napr. richtár a podrichtár dostali za takéto vybavovanie 1 zlatku.
Mesačné školné bolo osem zlatých, napríklad na Levočskom gymnáziu.  Strážmajster hajdúchov mal mzdu 146, hajdúch a strážca na mestskej veži po 84 zlatých, nočný strážnik 36 a kominár 35 zlatých. Mestá pridávali k platu niekoľko siah dreva, napr. i nočným strážnikom. Murári a stavební robotníci mali dennú mzdu. V roku 1849 mali v Zemplínskej župe: murársky a tesársky majster 1 zlatku 30 grajciarov, palier 1 zlatku 6 grajciarov, murársky a tesársky tovariš 1 zlatku, plus raňajky a olovrant. Miešač malty mal mzdu 36 grajciarov a stravu, pomocný robotník na stavbe, muž 30 grajciarov, žena 24 grajciarov. V Krompašských železiarňach roku 1867 bola denná mzda majstrov od 78 grajciarov po 1 zlatku. Nádenníci mali od 45 do 52 grajciarov. Baníci mali priemernú ročnú mzdu 150 zlatých. Mzdy boli  ustálené v určitých rozpätiach na stavbách a v lete nižšie, v zime vyššie. V porovnaní zo súčasnou dobou sa nejaví mzdová diferenciácia medzi jednotlivými profesiami vtedajšej doby vôbec nespravodlivá.  Z vyššie uvedeného sa je možné domnievať, že sa súčasná sitácia oproti koncu 19-storičia zmenila v podstate k horšiemu. Od  1. septembra 1943 bol penzionovaný Július Pavella - Obvodný notár v obci Liptovský Ján po svojom 25 - ročnom pôsobení v tejto funkcii. Na jeho miesto nastúpil Mikuláš Dolský. Syn notára Pavellu,  Dr. Viktor Pavella ( jeho švagor bol známy maliar Imro Weiner Kráľ ) - bol vtedy vládny radca na ministerstve vnútra v Bratislave.  Dr. Viktor Pavella bol v mesiaci apríli 1944 svedok na svadbe pána nadporučíka Aladára Ondrejkoviča a slečny Elisabeth Ličkovej.  Obvodný krompašský notariát obhospodaroval šesť obcí (Kluknava, Richnava, Hrišava, Kaľava Nižné a Vyšné Slovinky).

Gunter Mikolaus - notár ...- 1586?) úmrt. Slovensko ? Pôsobil ako vicenotár v Banskej Bystrici (1580 - 1586). Prameň : Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255 - 2000.

Hofman Martin (..-..1592)? Notár - 1592? Úmrtie - Slovensko. Pôsobil v Banskej Bystrici ako vicenotár (1569 - 1580), neskôr notár (1581-1592). Prameň : Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255 - 2000. Fábry Pavol  ( 08.02.1641 - 05.02.1711) *366rokov +296 rokov. Otec Pavol Fábry matka Justína rodená Haggner. Organista - Notár - richtár narodený Ľubietová - 5..02.1711 úmrt. Ľubietová - Slovensko – február. V r. 1662 - 1665 študoval v Banskej Bystici. Od 1973 organista, 1682 podnotár, 1686 notár, 1695 richtár v Ľubietovej. Prameň: Slovenský biografický slovník.

Valentín Beniak, notár a básnik *19.2.1894 narodený Chynorany + Bratislava. Pôsobenie - 1918 podnotár v Bánovskej Kese (teraz Bánov), 1919 - 34 Vedúci notár v Chynoranoch, 1935 - notár v Novej Bani, 1939 - 45 úradník Ministerstva vnútra Bratislava. V roku 1939 -45 predseda Spolku slovenských spisovateľov, 1945 - 47 úradník na Povereníctve školstva a osvety.

Osobnosti Galanty. Pred 115 rokmi sa narodil Karol Androvič, verejný pracovník, publicista, úradník. Po absolvovaní notárskeho kurzu v Szombathelyi pôsobil ako podnotár v Terchovej, ako notár v Rosine, v rokoch 1929-1933 v Galante, v rokoch 1933-1940 bol hlavným notárskym tajomníkom v Seredi, potom v Dolnom Hričove a v Bošanoch. Publikoval verše a články v tlači. Pôsobil pri riešení ekonomických problémov v oblasti Galanty Serede. Bol popredsedom Zväzu notárov na Slovensku a funkcionárom Národohospodárskej župy v Trnave, v rokoch 1918-1919 členom Slovenskej národnej rady v Martine.

                                                     

 

 

Žádné komentáře
 
Toto je zápatí Vašich stránek. Text můžete změnit v administraci v 'Nastavení stránek'.