Stephanus Sandor de Slavnica

Rod zo žúp Nitra a Trenčín administraci v 'Nastavení stránek'.

Turba, Balazsovics, Bojnice a Prievidza

Bojnice umiestnené v strede Hornonitrianskej kotliny na úpätí pohoria Malá Magura, na pravom brehu rieky Nitra. Najstaršie dejiny, geologickú históriu majú obsiahnutú v  horninách a skamenelinách.

V prehistorickom období, na miestach súčasných rozsiahlych lúk, polí a lesov bolo slnkom oteplované paleogénne more v ktorom žilo veľa rôznych vodných organizmov. Zložitosť dávneho života v teritóriu Bojníc a Prievidze dokazujú skamenelé časti významných živočíšnych druhov, ak sú napríklad korály podobné kamenným kvetom, rebrovité lastúrniky a vežičkové ulitníky. Prvý ich v tomto priestore skúmal  a vedecky dokumentoval pán Gejza Turba. (Jeho matka Pauline Turba rodená Balazsovics). Podľa jeho prednášok aj svojej rodine tu boli hlavnými živočíchmi treťohôr dierkovce, numulity v tvare mincí, nachádzal ich totiž v okolí najčastejšie. Nálezmi skamenelín, starých 66 miliónov rokov zaradil Bojnice ku klasickým paleontologickým náleziskám  na Slovensku, známym aj v cudzine.

Skúmal tu aj skamenelý život štvrtohôr, t.j. geologickej súčasnosti. V ére, ktorá sa začala pred 1,7 miliónmi rokov, sa odohrali významné zmeny. Najdôležitejšie boli výrazné ochladenie a objavenie sa ľudí. Gejza Turba pravidelne nachádzal aj skamenelé kostrové časti mamutov, nosorožcov, medveďov, koní, jeleňov atď. Z okolia Bojníc dokladoval, že v chladnom prostredí stepí si rýchlo našli svoje miesto veľké cicavce. Gejza Turba bol o.i. najväčším darcom svojich zbierok múzeám v Prievidzi a Bojniciach z predmetných období. Bol ich najväčším donátorom svojej doby. Napriek tomu došlo aj v Prievidzi po jeho smrti za dodnes neobjasnených okolností k nedôverihodným manipuláciám cudzími osobami s jeho dedičným rodovým majetkom. V štvrtohornom období sa z teplých prameňov vyvierajúcich v bojnickej oblasti vytvorili silné vrstvy sladkovodného vápenca, travertínu na ktorých  sú rozložené Bojnice.

Bojnice patria medzi lokality s najstarším paleolitickým osídlením na Slovensku. Podľa súčasného stavu nášho poznania sa prví ľudia v meste usadili v medziľadovom období riss/wurm, (zhruba pred 100 000 rokmi) na mieste dnešného zámku. Neskoršie osídlenie poznáme z okolia Prepoštskej jaskyne. Paleolitický človek po sebe zanechal kamenné nástroje, pazúrky, kamenné nože, škrabadlá, vrtáky, hroty oštepov a mnoho odštepov z ich opracovania. Na strednopaleolitické osídlenie priamo nenadväzovali žiadne kultúrne skupiny. Stopy po neolitickom osídlení a dobe bronzovej nám nie sú známe. Z osídlenia hallstadtského typu sú stopy na mieste bojnického starého mesta. Pravdepodobne už asi ľud púchovskej kultúry na hradnom vrchu založil hradisko, na ktoré neskôr nadviazali Slovania. Okrem nálezov slovanskej keramiky a železných predmetov bojnické artefakty dokazujú miestnu dechtársku výrobu. Bojnice sa zo strážnej osady sa v polovici 9. storočia rozrástli na hradné špánstvo, centrum vojenskej obrany občín, administratívneho, kupecko výrobného a religiózneho života.

Dejiny mesta sú zviazané s Bojnickým hradom. V prvej známej písomnej zmienke o Bojniciach, v listine zoborského opátstva z roku 1113, sa pripomína bojnické podhradie „ de suburbanis Baimoz...“, v nej je hrad najstaršou historicky doloženou stavebnou pamiatkou Bojníc a Prievidze. Opevnené hradisko stálo už v roku 1113 a o kamennom hrade sú údaje z roku 1302. Hrad bol aj strediskom náboženského života, cirkevná správa sa usadila na kráľovských hradoch a vytvorili sa hradské fary. Zoborská listina z r. 1113 sa zmieňuje o fare, kostol sa spomína až v roku 1244. V listine sa uvádzajú tiež miestne liečivé pramene.

Rozvoju pomohlo získanie privilégií. Výsady mestu Bojnice udelil kráľ Ľudovít I. v roku 1366. Okrem mestských slobôd potvrdil právo na jatku, mlyn, kúpeľe a následne jarmočné právo. Prispeli k rozvoju remesiel a obchodu, vzrástol význam Bojníc v hospodárskom a politickom živote. Regálie získané v priebehu 14. až 18. storočia obmedzovali, alebo rozširovali počas histórie páni, vlastniaci bojnické panstvo. Podľa toho, či ich vzájomné vzťahy s mešťanmi boli dobré, alebo menej dobré až zlé, mesto prosperovalo, alebo upadalo.

V dejinách Bojníc a Prievidze hral dôležitú úlohu náboženský život. Cirkevné dejiny sa začali postavením kostola a vytvorením hradskej fary najneskôr v 12. storočí. Po založení ďalších fár v okolí mesta v 14. storočí sa o posilnenie postavenia bojnickej fary postarali Nofriovci. V čase reformácie, v 16. až 17. storočí, po zvolaní Žilinskej synody sa od roku 1610 až do roku 1638 stali Bojnice sídlom superintendencie. Po získaní panstva sa rod Pálffy snažil o rekatolizáciu obyvateľov. Ako spolupracovníkov prizval zástupcov reholí, jezuitov a neskôr piaristov.

Vojenské konflikty v 16. a 17. storočí priniesli Bojničanom  utrpenie. Turecké a stavovské vojny vyžadovali zabezpečiť mesto hradbami kvôli  obrane. Opevňovacie práce Bojníc začal rod Thurzo a pokračoval rod Pálffy, ktorí miesto drevených palisád v roku 1663 vybudovali systém kamenného opevnenia. Úpadkové vplyvy a pustošenia boli len  stránkou zo života mesta. V čase ekonomickej prosperity nastal rozvoj poľnohospodárstva a nárast remeselnej výroby a  obchodu. K oživeniu došlo v 17. storočí, keď Hornou Nitrou viedla poštová a obchodná cesta z Viedne cez Krakov do Sedmohradska. Od roku 1613 boli Bojnice do roku 1823 poštovou stanicou. Bojnické trhy so soľou, železom a drahými kovmi priťahovali obchodníkov z Viedne, Moravy a Sliezska. Známy bol obchod so šafránom. Hlavnú zásluhu na rozvoji mesta mal Paolus gróf Pálffy, keď na jeho žiadosť potvrdilo Jeho Veličensto cisár Ferdinand III. Bojniciam v roku 1647 nové výsady a poriadok. K dôchodkom mesta o.i. patril výčap piva v zimných mesiacoch. Ako protiváhu gróf Pálffy mestu obmedzil užívacie právo lesa.

S rozvojom hospodárstva sa v meste organizovali cechy. Prvý  založili ševci v roku 1653. V Bojniciach pôsobili aj cechy murárov, čižmárov, krajčírov, tkáčov, farbiarov, kožušníkov, debnárov atď. Bojnice aj Prievidza sa s rozvojom remeselnej výroby zaradili k popredným mestečkám Nitrianskej župy na čele s voleným richtárom a 12 radnými. Pri mestskej rade bol stály notár, napríklad veľmi energický dominus Michael Turba, povestný svojou nekompromisnosťou. Už vtedy vznikali v BojniciachPrievidzi akoby lobystické skupiny za účelom sa dostať výhodnejšie k majetku na úkor ostatných obyvateľov. V tom posledná, ale neprekonateľná prekážka bol notár Michael Turba a jeho úrad. Neboli platné početné sťažnosti radných proti jeho osobe, naopak tu  tvrdo narazili a ich konania sa obrátili proti nim. V archíve v Bojniciach sú do dnešných čias doklady osvetľujúce vtedajšie spoločenské pomery v Prievidzi a  opakujúce sa snahy niektorých mešťanov sa dostať bez práce k majetku. Notár Turba pre svoju korektnosť a charakterové vlastnosti bol dobrým priateľom grófa Pálffy. Bol vysoko ctený aj stáročnými notárskymi rodmi zo širokého okolia. (Tiež dcéra Mária Turba sa vydala do starej notárskej rodiny). Preto sa tešil grófovej plnej dôvere a  jeho rešpektu voči svojej osobe. Mesto Bojnice malo hajdúcha a na námestí pranier, dereš a mestskú väznicu.

Štefan Turba   Neskorší úpadok mesta a jeho zaostávanie vo vývoji súviselo s poklesom úrovne remeselnej výroby i počtu remeselníkov po rozvoji manufaktúr a po zrušení poddanstva v roku 1848. Bojnice zostali hospodárskym, administratívnym, vojenským centrom Hornej Nitry a sídlom okresu do roku 1872. V novodobých dejinách obdržali Bojnice štatút mesta v roku 1966. K jeho postaveniu ako známeho strediska Slovenského  kúpeľníctva a cestovného ruchu prispievajú prírodné krásy a zaujímavé pamätihodnosti, bohatá kultúrna minulosť, zásluhy pôvodných miestnych rodov, množstvo kultúrnych a turistických aktivít.

Nová pošta

       Klatová Nová Ves

    V roku 1885 firma Fischer v Trnave zhotovila 3 zvony zasvätené Pánu Ježišovi, sv. Alojzovi a sv. Ignácovi. Tieto bohužiaľ, počas Prvej svetovej vojny (13. 06. 1916), Rakúsko-uhorský štát odobral na vojnové účely. Po vojne miestny správca farnosti, Michal Balažovič (1919 – 1921), dostal povolenie posvätiť nový zvon (05. 11. 1920), ktorý slúži do dnešných čias. Bol vyrobený v roku 1919 vo Vítkoviciach.

 Zámek v Kostelní Bříze

Publikováno RF 20.2.2004

 

 

                                           

 

Vedľa rodín svojich

MUDr.F.Lábady.jpg

príbuzných z Hornej Nitry a od Trenčína. 

MUDr. František Lábady

Urológia na Hlbokej.

primár Urológie na Hlbokej ulici v Bratislave.  Za jeho účinkovania mala Urológia na Hlbokej najlepšiu povesť a bola vyhľadávaná pacientami aj zo vzdialeného  zahraničia.  MUDr. František Lábady, rodák z mestečka Chynorany bol bratanec pplk. Aladára Ondrejkoviča a okrem iného zakladateľ Slovenskej sexuologickej spločnosti. 

Joanes Pálffy

Joanes Palffy.jpg

                  Joanes gróf Pálffy bol posledným majiteľom bojnického panstva z jeho vetvy rodu Pálffy. Majetok spravovalo riaditeľstvo Palffyovských veľkostatkov, ktoré fungovalo zhruba tak, ako iné riadenie tak veľkých podnikateľských subjektov.

                                                                         

 
Toto je zápatí Vašich stránek. Text můžete změnit v administraci v 'Nastavení stránek'.