Stephanus Sandor de Slavnica

Rod zo žúp Nitra a Trenčín administraci v 'Nastavení stránek'.

ČS. vojsko vo Francii 1940

1.ČS. divízia Agde 15.januára roku 1940

Príslušníci rodu v západnej zahraničnej armáde v rokoch 1939 - 45  a ich dávne rodinné prepojenia v Okrese Hlohovec.

Ondrejkovič Ján         vojak,  narodený * 18.09.1916 G - 135  9  Alekšince, okres Hlohovec. Domovská príslušnosť Rišňovce, okres Hlohovec.

Ondrejkovič Jozef  čatár,  narodený * 22.02.1910 A - 4498  9 Horný Čepeň, okres Hlohovec. Domovská príslušnosť Rišňovce, okres Hlohovec.

Ondrejkovič Michal   vojak,  narodený * 10.10.1914 G - 136  4  Alekšince, okres Hlohovec. Domovská príslušnosť Rišňovce okres Hlohovec.

Alekšince a Rišňovce.

V r.1715 Dolné Rišňovce mali 13 domácností, Horné Rišňovce 16. Zemepánmi boli rody Sandor a Simonyi. V r.1711 skončilo porážkou protihabsburské povstanie Františka Rákoczy II.  V  r.1787 bolo v Dolných Rišňovciach osídlených 56 domov a žilo 363 obyvateľov. V Horných Rišňovciach 59 domov a žilo 189 obyvateľov. Známa je  miestna produkcia vína. V r.1715 sa obrábala pôda, na ktorej pracovalo 23 kopáčov vinohradov. V r. 1720 71 kopáčov, v 1769 128 kopáčov. Za jedného kopáča vinohradov sa platila daň 4 holby vína.  Z Nitry viedla cesta cez Mlynárce a Rišňovce do Hlohovca. Z obce odbočka do Veľkého Zálužia a na juh.  V  Dolných Rišňovciach v r.1778 – 1779 evidovali kaštieľ a kúriu, katolícku faru, školu, most, cesty 2. triedy.  Obec platila ročnú daň 221 dukátov a 21 grajciarov. K  obci Horné Rišňovce patril majer Kamocsa.  Sesií v obci bolo  7 a 1/28, dík až 70, preto obyvatelia platili ročnú daň 271 dukátov a 50 grajciarov.  Dane platili z poľnohospodárskej výroby a ručnej práce, desiatky platili Nitrianskej kapitule ako cirkevnému zemepánovi. Zemepáni boli sobášmi a spoločnými majetkami (a kompossesorátmi) stáročia previazaní Bossanyi, Sandor  a Michael Hunyady.
Horné Rišňovce mali hospodárske stavby a domy podobné s Dolnými Rišňovcami. Ročné dane platili z vinohradníctva, desiatky odovzdávali Nitrianskej kapitule. Zemepánmi boli vzájomne príbuzenskí spojení členovia rodín Kubínyi, Székely, Ördödy, Sandor, Bossanyi.  V oboch Rišňovciach, spomínaných sumárne ako Nagy Récsény, bola dĺžka poštových ciest bez priekopy dobrej kvality  550 siah, zlej kvality 1000 siah.
Rišňovce uvádza v  4. zväzku Notícií Matej Bell.  Administratívne patrili do Nitrianskej župy a nitrianskeho slúžnovského obvodu. Bell uvádza : " Horné a Dolné Rišňovce, v súčasnosti jedna usadlosť sú späté s rodom Rišňovský, kaštieľ poškodený tureckými vojnami a  inými s nimi súvisiacimi udalosťami, patria kompossesorátu rodu Sandor".
Začiatkom 19. storočia priniesli do okolia Hlohovca zmeny napoleonské vojny. Ich časť sa odohrala v Rišňovciach. Francúzske jazdecké výzvedné hliadky sa dostali ku Hlohovcu. Podľa podmienok prímeria ruské spojenecké vojská cára Alexandra I. (1801 - 1825) pod velením Kutuzova odíšli do Ruska. Medzi Nitrou a Pohroním od 15. do 24. 12. 1805  bývalo 31 500 ruských vojakov s 7 000 koňmi. Ubytovaní boli podľa hodností v zemepanských a sedliackych domoch. (Podľa predkami ústne odovzdávaných informácií boli ubytovaní aj v kúriách rodov TurbaBalazsovics). Župy si účtovali náklady s ubytovaním ruského vojska.  V dobových dokumentoch je  „ generalis Kutasson Nittria ad Récsény reversam esse  “, 15. a 17. december roku 1805.  Obec bola v 18. a 19. storočí zemanská. Polia, lúky, pasienky, lesy vlastnilo niekoľko šľachtických rodín, spolu s poddanými ich obhospodarovali. Zemania žili v kúriách, poddaní u nich v podnájme, alebo žili vo vlastných domoch. Veľký rozdiel medzi oboma skupinami obyvateľov obce do r.1848 nebol, keď zrušili poddanstvo. Toho roku poddaní dostali slobodu a základné práva. Väčšine chýbal väčší súkromný majetok. Ostali v závislosti na zemepánoch. Zo zemepánov boli statkári, z polí vytvorili veľkostatok, rozparcelovaný po roku 1918. Na poliach pestovali plodiny pre cukrovar v Sládkovičove. Škola bola zriadená roku v r. 1870. Železničnú trať z Lužianok do Hlohovca vystavali v  r. 1897 a na ňu napojili Rišňovce. Od r.1894 je miestny poštový úrad.
V r.1828 mali Dolné Rišňovce 36 domov, žilo tu 268 obyvateľov, v Horných Rišňovciach bolo 38 domov a 260 obyvateľov. Ich počet sa počas 19. storočia menil.

V kaštieli (dome č.1) žili  58 ročný Urodzený pán Rudolf Sandor a jeho Vysokourodzená pani manželka Anna Majthenyi s rodinou, panské slúžky Kocúrová, Bojtárová, pastier oviec Čitala, Tkáčovci, Klačkovci, Križanovci, Hanákovci a Pulíkovci. V kaštieli bola evidovaná 1 komora, 3 maštale,  ovčinec, humno, asi 30 izieb, iných komôr a kuchyne. Dominus Illustrissimus Rudolf Sandor bol najbohatší zemepán Dolných Rišňoviec. Vlastnil o.i. 3 kobyly, vymiškované kone, 8 kráv, asi 200 oviec a 3 ošípané. na fare v dome č.2 býval dôstojný pán farár Ignác Butašovics a jeho gazdiná Rumpleová.

 
Toto je zápatí Vašich stránek. Text můžete změnit v administraci v 'Nastavení stránek'.