Stephanus Sandor de Slavnica

Rod zo žúp Nitra a Trenčín administraci v 'Nastavení stránek'.

Jozef Lietavec, vyjadrenie z 15. 10. 1953 o nepriateľskej činnosti G. Husáka

Vyjadrenie povereníka vnútra J. Lietavca z 15. 10. 1953 o nepriateľskej činnosti G. Husáka

I. Dr. Gustáv Husák v ilegálnej KSS aktívne nepracoval.

Je mi známe, ako bývalému členovi ilegálneho vedenia KSS, že H u s á k prakticky nepracoval v KSS v dobe neslobody. O tom svedčia tieto skutočnosti: Začiatkom roku 1940, keď som bol v priamom styku so súdruhom Jánom Osohom, už vtedy si sťažoval súdruh Osoh a, že Husák napriek tomu, že ho osobne a prostredníctvom iných súdruhov vyzýval k aktívnej práci v ilegálnej strane, odmietal vykonávať úlohy, ktoré po ňom žiadalo ilegálne vedenie.

Niekedy v mesiaci júni 1940 na terajšej Partizánskej ulici v Bratislave, na základe sprostredkovania súdruhom Osohom, mal som schôdzku s Husákom. V tejto dobe bol som zodpovedný vedeniu strany za prácu medzi mládežou. Účel mojej schôdzky s Husákom bol dohovoriť opatrenia na preniknutie strany a našich mládežníckych skupín medzi študujúcu mládež a medzi bývalých komsomolcov. Súčasne som na tejto schôdzke žiadal od Husáka organizačné opatrenia pre možnosť vydávania ilegálnej tlače, letákov a našich ilegálnych materiálov. Na tejto schôdzke Husák odmietol priamu aktívnu účasť v ilegálnej práci a nedal mi mená ľudí, prostredníctvom ktorých by som bol mohol ďalej pracovať. Odmietal tiež vydávanie tlače, letákov a propagačného materiálu s tým, že to zbytočne len upozorní políciu na činnosť komunistov, že to bude mať za následok perzekuovanie a zatváranie a že nie je ešte čas k takejto činnosti. Súčasne ma požiadal, aby som ho viac nevyhľadával a nenavštevoval, aby som sa s ním nestretal, lebo je to vraj pre neho neúnosné a nebezpečné. Pamätám sa, keď v tejto dobe medzi bratislavskými robotníkmi a komunistami pracovali ilegálne tiež viacerí súdruhovia. Medzi nimi to bol najmä s. Štefan, s. Černocký, Krajňák a ďalší, títo pri mojich stretnutiach s nimi uvádzali, že majú tiež podobné skúsenosti s Husákom a že sa im tiež nepodarilo u H u s á k a dosiahnuť aktívnej a činnej ilegálnej práce.

V ďalších rokoch Husák ešte úzkostlivejšie vyhýbal sa akýmkoľvek stretnutiam so skutočnými ilegálnymi pracovníkmi KSS. Nemám žiadne vedomosti o tom, že by v priebehu mojej ilegálnej práce z dôb bývalého fašistického režimu bol Husák v týchto ťažkých rokoch vyvíjal činnosť v súlade s povinnosťami komunistu. Napriek tomu sa pamätám, ako mi bol sdelil súdruh Osoha, že Husák bol v priamom spojení s Dr. Vladom Clementisom, že Husák vo svojom okruhu rozširoval protistranícke a protisovietske názory, ktoré rozpútal Clementis o Sovietskom zväze po uzavretí paktu o neútočení medzi SSSR a Nemeckom. Osoha mi výslovne uvádzal, ako Husák rozširuje tieto nepriateľské a protistranícke reči o Sovietskom zväze, ako v rozhovore tiež s ním Husák poukázal na to, že Sovietsky zväz sa odklonil od svojej marx-leninskej politiky a že uzavretím paktu o neútočení medzi SSSR a Nemeckom a oslobodením tých častí Polska, v ktorých žilo obyvatelstvo Ukrajinskej a Bieloruskej národnosti Sovietskym zväzom, tento robí takisto agresívnu a imperialistickú politiku, obdobne ako fašistické Nemecko. Viem, že Osoha tieto skutočnosti uvádzal aj v prítomnosti iných súdruhov, ktorí ešte žijú. Vie o nich tiež Krajňák, bývalý člen ÚV KSS, s. Dubček (1), bývalý člen ilegálneho vedenia KSS, teraz pracovník na Ú rade Predsedníctva Zboru povereníkov, súdruh Ľudoví t  Benada, bývalý kpt. partizánov Neumann, t. č. niekde v Čechách a ďalší.

II. Vina Husáka na prepustení aktívnych funkcionárov DP, FS, poslancov HSĽS a gardistov zo Slovenskej Ľupče v roku 1944.

Hneď po rozvinutí Slovenského národného povstania, boli z iniciatívy revolučných národných výborov a partizánov zatýkaní aktívni funkcionári HSĽS, HM, dôstojníci HG, poslanci bývalého fašistického slovenského snemu, funkcionári DP, NP a podobné živly. Títo boli sústreďovaní do viacerých zaisťovacích a sústreďovacích táborov. Také tábory boli v Kremnici, na Oremlázi, v Podbrezovej a najmä rozsiahlejší zaisťovací tábor bol v Slovenskej Ľupči. V tomto tábore bolo okolo 160-200 aktívnych nepriateľov robotníckej triedy a slovenského národa. Medzi nimi sa nachádzali poslanci ľudáckeho snemu: Michal Klimko, Čarnogurský (2), ďalej dôstojníci HG, funkcionári DP a príslušníci pohotovostných oddielov HG, ktorí so zbraňou v ruke v priebehu povstania bojovali proti partizánom a povstaniu. V tej dobe pracoval som na Povereníctve pre veci vnútorné, na bezpečnostnom odbore, ako jeden z prednostov bezpečnostného odboru. Treba poznamenať, že Husák  i pri obsadzovaní vedúcich miest na bezpečnostnom odbore Povereníctva pre veci vnútorné v Banskej Bystrici v dobe povstania vymenoval dvoch prednostov: jedného Dr. Ľudovíta Černu, ako zástupcu buržoáznych strán a súčasne mňa. Týmto opatrením bola podviazaná výkonná a operatívne možnosť vo veciach bezpečnostných, lebo všetky zásadné veci musely byť dohodnuté a podpísané oboma prednostami. Husák teda zabránil, aby riadenie bezpečnostnej služby bolo v jedných rukách, čím zapríčinil celý rad vážnych porúch a znemožnil mnohé nutné opatrenia na likvidáciu činnosti fašistických živlov. V mesiaci septembri a októbri, určitá čiastka zaistených gardistov a fašistických Nemcov bola vyšetrovaná príslušnou vyšetrovacou komisiou, v ktorej pracovali: Dr. Ignác Rendek, sudca Dr. Tobok, Dr. Šujan  a  iní. Po prevedenom vyšetrovaní vykonalo sa pojednávanie pred ľudovým súdom. Vzhľadom na jasné dôkazy o aktívnej nepriateľskej činnosti namierenej proti slovenskému ľudu a povstaniu, značná čiastka týchto bola odsúdená na trest smrti a vo viacerých prípadoch rozsudok bol tiež vykonaný. Keď sa Husák dozvedel, že sa v jednotlivých prípadoch vykonávajú rozsudky a že tieto sa tiež realizujú, to znamená, že sa zločinci strieľajú, zakázal ďalšie takéto pokračovanie a vyhradil s osobne schvaľovať vykonanie rozsudku. V tejto dobe hoci mu bolo viackrát predkladané komisiou i mnou osobne niekoľko rozhodnutí partizánskeho súdu, v žiadnom prípade nedal súhlas k  vykonaniu rozsudku, ba v prípade poslancov Čarnogurského a Klimku dal pokyn týchto prepustiť na slobodu s tým, že to bude dobre pôsobiť na tú časť ľudákov, ktorá je ešte pod vplyvom bratislavskej fašistickej vlády a že sa takto získajú sympatie pre SNR a SNP. Skutočnosť je však taká, že poslanec Klimko hneď po prepustení prebehol k ľudákom a o niekoľko dní z Bratislavy rozhlasom nenávistne štval proti Slovenskému národnému povstaniu a vyzýval ostatných ľudákov a gardistov do boja proti povstalcom.

Keď sa zužovalo územie, na ktorom prebiehalo povstanie a keď sa blížily nemecké jednotky k Banskej Bystrici, šiel som osobne za Husákom na vtedajšie predsedníctvo SNR s návrhom, aby sme vykonali urýchlené opatrenia na vykonanie rozsudkov na tými zaistenými fašistickými Nemcami a aktívnymi gardistami, kde už je vyšetrovanie skončené. Ostatnú čiastku zaistených zločincov, aby sme pod eskortou partizánov odviedli do hôr, kde sa dokončí výsluch a prevedú s ďalšie opatrenia. Husák odmietol tento návrh a výslovne povedal, že teraz u nemá zmyslu ďalej ich v tábore držať, prevádzať šetrenie, alebo vykonať rozsudok že treba týchto prepustiť na slobodu, lebo že to už v ďalšom priebehu povstaní nebude mať vplyv. Súčasne vtedy sa šiel Husák poradiť s Dr. Lettrichom a Jánom Ursínim. Po niekoľkých minútach sa vrátil a opäť kategoricky prehlásil, že zakazuje akékoľvek opatrenia proti zaisteným v Slovenskej Ľupči a nariaďuje ich prepustiť na slobodu. Toto svoje stanovisko sdelil tiež veliteľstvu zaisťovacieho tábora. V tom čase boli veliteľmi zaisťovacieho tábora namiesto odvolaného Štaudingera dôstojníci četnictva a to npor. Priečinsk  a  Fajčík.

Postup voči zaisteným gardistom a funkcionárom DP mal byť podľa svojej pi váhy prerokovaný v pléne SNR. Samostatné rozhodovanie Husáka, poťažne Lettricha a Ursíniho o týchto záležitostiach bolo v príkrom rozpore s úlohou a funkciou SNR.

III. Husák sabotoval a maril oslobodenie súdruha Širokého a ostatných funkcionárov strany z nitrianskej väznice a tiež politických väzňov v I l a v e.

Začiatkom roku 1944 bola prevažná čiastka funkcionárov a členov KSS premiestená z bratislavskej väznice do iných väzníc, menovite do Nitry a Ilavy.

V Ilave koncom mesiaca augusta bolo väznených okolo 150-160 členov a funkcionárov ilegálnej KSS a značná čiastka partizánov. Títo sa oslobodili vlastným pričinením a rozhodnutím. Napriek rôznym sľubom, že príde oslobodenie zvonku, zásahom vedenia SNR, v skutočnosti sa to nestalo. Dňa 30. augusta 1944, ráno o 08.00 hod. všetci politickí väzni v Ilave, medzi ktorými som bol aj ja, sme z vlastného rozhodnutia, využijúc nástup na rannú prechádzku, zmocnili sa organizovane klúčov od väzenskej brány a unikli sme za pomoci dvoch príslušníkov strážneho oddielu.

Že sme v Ilave neboli zastihnutí Nemcami a nimi odvlečení, môžeme ďakovať len vlastnému rozhodnutiu a vlastnej organizovanej činnosti. Výlučne našim pričinením sme unikli z Ilavy a dostali sa na územie povstania, aby sme sa tohto aktívne zúčastnili. Dňa 3. septembra 1944 prišiel som do Banskej Bystrice a hlásil som sa na sekretariáte ÚV KSS o prácu a zadelenie. Našiel som tam vtedy Dr. Ondreja Pavlíka, ktorý v tom čase zastával funkciu sekretára ÚV KSS. Tento ma odkázal na Husáka. Na druhý deň na sekretariáte ÚV KSS spolu so súdruhom Kubačom stretli sme sa s Husákom a tento mi ponúkol prácu na Povereníctve pre veci vnútorné. Súčasne vtedy prišiel na sekretariát súdruh Gažík a obrátil sa na Husáka so žiadosťou urobiť opatrenia pre rýchle oslobodenie súdruha Širokého a ostatných funkcionárov strany väznených v Nitre. Husák rozmýšľal a po chvíli povedal: „Ako to však urobiť? Kde vziať ľudí? Niečo sa musí podniknúť, ale čo?" V skutočnosti však ani v ten deň, ani v ďalších dňoch neurobil žiadne organizačné opatrenia, v dôsledku ktorých bolo by možné

oslobodenie súdruha Širokého a ostatných uskutočniť. Neviem bližšie o žiadnych úpravách Husáka, na základe ktorých by sa bolo podniklo niečo konkrétneho, organizovaného, v prospech oslobodenia súdruha Širokého.

Je síce pravda, že v ten istý deň v prítomnosti súdruha Gažíka pýtal sa ma Husák, či by som nešiel na akciu pre oslobodenie súdruha Širokého. Povedal som mu vtedy, že som pred pár dňami ušiel z Ilavy, že neviem, aké opatrenia sú vykonané pre jeho oslobodenie a sám že tam nič neurobím. Zdôraznil som, že je potrebné vec organizovať tak, aby bola k dispozícii rýchle pohybujúca sa, dobre vyzbrojená, zvlášť vybraná skupina partizánov, alebo dobre osvedčených vojakov, aby sa takto zabezpečil úspech oslobodenia.

Po tomto Husák ani ostatní ľudia v Banskej Bystrici už viac o oslobodení súdruha Širokého so mnou nehovorili. Je zrejmé, že Husák sabotoval oslobodenie súdruha Širokého, lebo chcel v Banskej Bystrici držať opraty vo svojich rukách a robiť svoju buržoázne-nacionalistickú, záškodnícku politiku už v priebehu Slovenského národného povstania.

IV. Vina Husáka na popravení partizánov v Hájnikoch na moste.

Koncom septembra, poťažne začiatkom októbra 1944 dostal Husák hlásenie (neviem od koho) o tom, že bol popravený poslanec fašistického ľudáckeho snemu Šaláta ešte niekoľko podobných ľudí, príslušníkmi partizánskych jednotiek. Pamätám sa, že Husák sa radil na Predsedníctve SNR s Lettrichom a Ursínim o opatreniach, ktoré treba podniknúť proti partizánom, ktorí vykonali zastrelenie Šaláta. Osobne som počul, keď Husák dával úpravu bývalému generálovi Rašlovi, že musí do 24 hodín vykonať proces a vyniesť rozsudok smrti nad tými partizánmi, ktorí odôvodnene zastrelili zradcu, popredného funkcionára HSĽS a nacistického propagátora Šaláta. Husák vtedy zdôraznil, že „nemôžeme pripustiť, aby v priebehu povstania sa porušovali zákony a sa akýmisi partizánmi strieľali občania". R a š l a vykonal jeho úpravu; zostavil si silnejšiu čatu z radov poľných četníkov a vojakov a na druhý deň bola vykonaná poprava - neviem presne akého počtu partizánov - medzi ktorými boli aj sovietski štátni občania. Týmto opatrením, ako hovoril Husák, „mala byť daná výstraha ostatným partizánom, keby sa pokúsili robiť podobné činy". Prakticky to znamená, že Husák zakázal revolučným spôsobom vyporiadať sa so zradcami, kolaborantmi a prisluhovačmi fašistického režimu.

Týmto svojim činom dal súčasne najavo, že odsúdil spravodlivý hnev ľudu nad činnosťou fašistov a zradcov a popravou partizánov dal len satisfakciu ľudáckemu poslancovi. Celý tento prípad bolo takisto potrebné dôkladne prejednať v SNR, na Hlavnom štábe partizánskeho hnutia a až potom robiť závery. Husák aj v tomto prípade jednal na vlastnú päsť, poťažne po porade s Lettrichom a Ursínim.

Jeho vina na poprave sovietskych a našich partizánov je teda jasná.

V. H u s á k sabotoval a maril Košický vládny program a zákony Republiky a SNR.

V Košickom vládnom programe sa výslovne uvádza, že v oslobodenej vlasti nebudú mať miesta tí, ktorí kolaborovali s fašistami, ktorí slúžili fašistickému režimu, ktorí sa previnili proti národu a ľudu, že v novej Republike budú mať miesta na všetkých hospodárskych, verejných a politických fórach len tí, ktorí nezradili svoj ľud a ktorí dokázali svojou účasťou v boji za porážku fašizmu svoj pomer k novej ČSR. V tomto smysle bolo prijatých aj niekoľko nariadení v SNR, boli vydané príslušné celoštátne zákony a dekréty prezidenta Republiky. Husák opatrenia Košického vládneho programu neprevádzal do života, ale ich sabotoval.

O tom svedčia tieto skutočnosti:

Na pokyn Husáka bývalí dôstojníci žandárstva a polície: plk. Slezák, t. č. niekde v Banskej Bystrici, bývalý dôstojník žandárstva Bodický, mjr. fašistickej polície Čolák, bývalý dôstojník žandárstva Peterka, bývalý kpt. žandárstva Júni a ďalší vypracovali návrh nariadenia SNR o organizácii bezpečnostnej služby, ktorým sa prakticky ponechávali v službách bývalí príslušníci žandárstva a policajných oddielov, ktorí slúžili z časti ešte za I. buržoáznej ČSR a z valnej časti pracovali v službách machovského fašistického štátneho aparátu. Tento návrh, ktorý je v jasnom rozpore s duchom Košického vládneho programu, bol Husákom upravený a predložený Predsedníctvu SNR na schválenie. Je Husákovou zásluhou, že toto nariadenie bolo prijaté. Miesto toho, aby bol rozpustený a rozbitý starý fašistický a buržoázny štátny aparát, ktorý nemohol byť zárukou vybudovania nového ľudovodemokratického štátneho aparátu, Husák týmto nariadením dal možnosti, aby sa v novej Republike, na Slovensku, ujali výkonnej práce v štátnom aparáte tí istí ľudia, ktorí verne slúžili buržoáznemu a fašistickému režimu. Toto potvrdzuje nariadenie SNR č. 6 zo dňa 23.II.1945, nariadenie Predsedníctva SNR č.7 zo dňa 23.II.1945, a najmä nariadenie Predsedníctva SNR č.28 zo dňa 9.IV.1945.

Nariadenie č.28 z 9.IV.1945 o organizačnom predpise pre NB Husák osobne presadil a uviedol do života. I keď podľa nariadenia SNR č. 33 zo dňa 15.V.1945 a podľa nariadenia č.99 o preverovaní mali byť potrestaní všetci tí, ktorí kolaborovali s Nemcami a pričinili sa o rozbitie ČSR a mali byť pozbavení služby všetci tí dôstojníci žandárstva a polície a zamestnanci štátneho aparátu, ktorí stáli na popredných miestach vo fašistickom aparáte a ktorí pre fašistický režim aktívne pracovali. Husák neurobil opatrenia, aby tieto nariadenia boli uvedené do života a splnili svoj účel. Husák síce formálne zriadil niekoľko preverovacích komisií, ale návrhy týchto komisií si nevšímal a proti návrhom týchto komisií robil svoje vlastné opatrenia. Materiál z činnosti týchto preverovacích komisií potvrdzuje, že i tam, kde boli dané návrhy na prepustenie zo štátnych služieb bývalých dôstojníkov žandárstva a polície a bývalých vysokých úradníkov fašistického aparátu, Husák napriek tomu neprepustil a sám, vlastnými opatreniami ponechal ich v službách novej ČSR. Husákovým pričinením zostali takto v službách ZNB ľudia, ktorí boli vyznamenaní fašistickým tiso-tukovským režimom za služby preukázané tomuto režimu, za kolaboráciu s Nemcami, ako: mjr. Ján Čobrda, vyšší dôstojník Hlavného veliteľstva žandárstva (HVŽ), mjr. Alojz Sonderlich, župný žandársky veliteľ v Bratislave, stotník Ján Plakinger, npor. Ladislav Buchtabierer, oblastný veliteľ žandárstva v Žiline, ktorí boli vyznamenaní MNO výnosom zo dňa 9. marca 1940, číslo 153.391 dôv./H-1940 medailou „Za zásluhy".

Takisto boli ponechaní v službách ďalší príslušníci žandárstva a polície, ktorí boli vyznamenaní pamätnými medailami „za hrdinstvo" preukázané v bojoch proti partizánom a nepriateľom fašistického režimu. Tu  Husák ponechal medzi takýmito v ďalších službách: pplk. Karola Hajdóczyho, mjr. Jozefa Dreslera, kpt. Michala Repku, všetko bývalých župných žandárskych veliteľov, Ondreja Kušniera, inštruktora u vel. žand. pre školstvo, por. Macu, ktorý dostal od nemeckého vrchného veliteľstva dekrétom zo dňa 17. VI. 1942, čís. výnosu 273 dôv. vyznamenanie „Za hrdinstvo".

Zostali v službách ZNB ďalší velitelia a dôstojníci žandárstva a polície, ako npor. Ladislav Stránský, obv. žandársky veliteľ v Brezne n/Hr., pplk. Andrej Júny, obv. žandársky veliteľ v Banskej Bystrici, kpt. Jozef Peterka, z Hlavného veliteľstva žandárstva, kpt. Arpád Albrecht, Obv. žand. veliteľ v Michalovciach, kpt. Ladislav Ruštek, Obv. žand. veliteľ z Humenného, pór. Július Kriváň, Okresný žand. veliteľ v Michalovciach; títo boli vyznamenaní už v marci 1944 Vojenským víťazným krížom III. triedy rozhodnutím Dr. Tisu. (Viď výnos Dr. Tisu č. 13 dôv. z r. 1944).

Na vedúcom mieste v novo budovanom bezpečnostnom sbore v oslobodenej republike boli ponechaní dôstojníci, ktorí vykonávali zpravodajskú činnosť pre fašistický režim a pre nemecké potreby :  Viktor Sedmík  bol 23. V. 1944 rozhodnutím Dr. Tisu na návrh ministra národnej obrany Č a t l o š a  vyznamenaný za vynikajúce činy „vojenským víťazným krížom". (Viď dekrét MNO č. 459938/44 z mája 1944). Zodpovedné služby vykonávali z Husákovho poverenia títo dôstojníci žandárstva: por. Ján Borguľa, npor. Emil Horňák, kpt. Emil Krokavec, ktorí všetci boli vyznamenaní už v roku 1944 „Za hrdinstvo", ktoré preukázali v službách pre fašistický režim.

Okrem toho celá rada dôstojníkov žandárstva a polície, ako bývalý hlavný veliteľ tiso-tukovského režimu plk. Timotheus Ištok (3), mjr. polície Emil Čolák  a rada ďalších dôstojníkov, zoznam ktorých je uvedený v osobných spisoch bývalého Hlavného veliteľstva žandárstva a bývalého Policajného riaditeľstva v Bratislave, ktorí mali byť postavení pred ľudové súdy a odsúdení, neboli stíhaní, bolo voči nim veľmi benevolentne pokračované. Husák nevydal žiadne inštrukcie pre ich stíhame a potrestanie. Týmito opatreniami dokázal veľmi výrazne sabotovanie príslušných nariadení SNR, ktoré žiadaly stíhať obdobné osoby a prepustiť ich zo služieb nového bezpečnostného sboru. Takto sa teda v praxi nebudoval nový bezpečnostný sbor, ale pod rúchom ZNB budovalo sa ďalej na aparáte, ktorý tu zanechal Tiso a Mach. Husák súčasne koncom apríla 1945 vydal inštrukcie pre hlavného veliteľa žandárstva, vtedajšieho plk. Bodického, že treba učiniť opatrenia, aby sa rozpustilo 11. oddelenie bezpečnosti, ktoré bolo složené prevážne z partizánov a aktívnych účastníkov národne-oslobodzovacieho boja. Takisto Husák začiatkom mája 1945 na porade s oblastnými velitelmi žandárstva dal pokyn odzbrojiť príslušníkov milície s tým, že títo šarapatia a nezaručujú existenciu právneho poriadku.

Napriek tomu, že pokyny pre orgány bezpečnosti mal Husák vydávať prostredníctvom prednostu III. odboru, ktorým som bol niekoľko mesiacov koncom roku 1945 a začiatkom roku 1946 ja, nerobil tak, ale vydával pokyny a úpravy bezpečnostným orgánom priamo, osobitne, mimo mňa. Aby mohol čo najúčinnejšie a bezprostredne vplývať na štátny aparát, konkrétne na bezpečnostné orgány, dal pokyn bývalému plk. ZNB Viktorinovi a mjr. ZNB Sedmíkovi, vytvoriť VI. odbor pre zpravodajstvo a politické záležitosti, prostredníctvom ktorého odboru priamo usmerňoval činnosť tohoto útvaru a od neho dostával zprávy a materiály, ktoré potreboval pre svoju činnosť a zámery. Takisto celú radu príslušníkov bývalej Ústredne štátnej bezpečnosti - povestného slovenského gestapa, neprepustil zo služieb, ba poveril ich i naďalej zodpovednými funkciami; napr. Dr. Velgos, Hojstrič, Jurkovič, mjr. Čolák, por. Bukšár,  Dr. Karol  Reindl,  Dr. Zigo, mjr. Ján Kreimer, atď.

Tam, kde došlo k zatknutiu zločincov a kolaborantov, ktorí boli väznení z časti v Ilave a z časti v bratislavskej policajnej väznici, Husák nariadil v prítomnosti Dr. Velgosa mjr. Fejovi a plk. Lipkovi prepustiť mnoho tých previnilcov, ktorí mali byť súdení podlá nariadenia SNR č. 33 z roku 1945. Podrobný spisový prehľad o týchto osobách, musí sa nachádzať v spisoch bývalého veliteľa ZNB v Bratislave plk. Františka Lipku a mjr. Feju, ďalej v archívoch policajnej väznice v Bratislave. Odpis vyznamenaných príslušníkov žandárstva za služby preukázané fašistickému tiso-tukovskému režimu pripojujem (príloha č. l).

Košický vládny program žiadal umiestiť na zodpovedných miestach v štátnom aparáte osvedčených účastníkov domáceho a zahraničného odboja proti fašizmu. Takýmito boli partizáni, ktorí aktívne, so zbraňou v ruke, bojovali proti nemeckým jednotkám a hlinkovským gardistom. Z radov týchto sa prihlásilo v podstate l .500 - 2.000 do služieb ZNB a štátneho aparátu. Husák však v inštrukcii danej hlavnému veliteľovi ZNB plík. Bodickémua neskoršie pík. J ú n y m u, žiadal pre nich také prísne podmienky, že značná čiastka týchto nemohla byť a nebola prijatá do služieb. Výnimku pre prijímanie ponechal si sám. Napriek tomu, že bývalý 111. - bezpečnostný odbor doporučil celý rad príslušníkov partizánskych jednotiek prijať do ZNB, Husák škrtal takéto návrhy a nesúhlasil s nimi. Týmto prakticky znemožnil, aby sa čo najrýchlejšie dostali do ZNB noví ľudia, ktorí budú zárukou pre pracujúci ľud a pre novú Republiku. A tam, kde sa prijali predsa do služieb ZNB občania z radov partizánov a pracujúcich, nestaral sa Husák o dôkladné odborné a politické školenie a prípravu. V jestvujúcich školách, v ktorých sa títo pripravovali pre svoje povolanie, Husák nezabezpečil potrebnú politickú a výchovnú činnosť tak, aby sa z nich stali uvedomelí príslušníci ZNB, ktorý bude slúžiť záujmom pracujúceho ľudu.

VI. H u s á k sabotoval budovanie národných výborov podľa Košického vládneho programu.

Ako je známe, v oslobodenej Republike mali byť budované národné výbory, ako orgány ľudovej moci, ako skutoční predstavitelia štátnej moci. Národné výbory mali mať v zmysle celoštátnych nariadení a zákonov rozhodujúcu výkonnú moc v obvode svojej pôsobnosti. K tomu však bolo potrebné rozbiť a rozmetať starý fašistický, buržoázny aparát, bývalých okresných a notárskych úradov a povolať do služieb nového štátneho aparátu príslušníkov pracujúceho ľudu, týchto odborne vyškoliť a pripraviť pre služby v novom aparáte. Husák však namiesto toho robil opak. Ponechal absolútnu väčšinu všetkých bývalých úradníkov z fašistického režimu na svojich miestach. Poukazujem aj výslovne na materiál z preverovacích komisií, z ktorého je vidieť, že i tam, kde sa nedoporučovalo ponechanie v štátnych službách rôznych kolaborantov, predsa H u s á k v mnohých prípadoch sám rozhodol ponechať ich a urobil výnimku.

Na samotnom Povereníctve vnútra zostalo 96 % starých úradníkov, ktorí tam slúžili ešte za Machovho ministerstva. Na Povereníctve vnútra pracovali bývalí Okresní náčelníci a to vo funkciách prednostov oddelení a odborov. Títo ľudia mali kľúčové postavenie na Povereníctve vnútra a oni vydávali praktické pokyny pre národné výbory, tieto inštruovali a riadili. Medzi takýmito boli tu vo vedúcich funkciách: Dr. Juraj Kasár, bývalý Okresný náčelník zo Zlatých Moraviec, člen HG a funkcionár HSĽS; vládny radca Vojtech Packo, funkcionár HSLS; hlavný radca Marián M i č k e, bývalý Okresný náčelník; Hlavný radca Michal Lukachich, Okresný náčelník, tento pracoval ako exponovaný úradník na expozitúre Povereníctva SNR pre veci vnútorné v Košiciach napriek tomu, že po potlačení povstania bol v Banskej Bystrici ako tlmočník u Nemcov a bol tiež menovaný za župana v Banskej Bystrici po potlačení povstania; Dr. Augustín B r i c h t a, Vládny radca, bývalý župan, člen prezídia Machovho Ministerstva vnútra. Tento nebol preverený, Husák však sám, osobitným opatrením, urobil mu výnimku a ponechal ho i naďalej v službách na Povereníctve vnútra a to vo funkcii prednostu oddelenia; Dr. Ondrej M a x i á n, bývalý člen USB, Machov osobitný poradca, Dr. Karol Reindl, funkcionár HSĽS, člen Domobrany; Dr. Miroslav S e m i a n, bývalý Okresný náčelník; Dr. Alexander D r u g a, bývalý Okresný náčelník; hlavný radca P á r n i c k ý, bývalý Okresný náčelník, hlavný radca Dr. S o k o l, bývalý vysoký úradník v T i s o v e j kancelárii, radca Dr. J a k u b í k a rada ďalších. Zoznam týchto ľudí nachádza sa v osobných spisoch Povereníctva vnútra.

S týmito ľuďmi sa H u s á k radil, oni tvorili popredný prednostenský káder jeho povereníctva a oni boli jeho výkonným orgánom. Pochopiteľne, že títo ľudia nemohli zabezpečiť uskutočňovanie Košického vládneho programu a príslušných nariadení SNR. Títo ľudia súčasne rozhodovali o tom, kto má byť ponechaný na dôležitých miestach na ONV a notárskych úradoch. Títo súčasne kryli a chránili ďalších, im podobných, takže prakticky bolo zmarené vykonávanie nariadení SNR o preverovaní a budovaní nového aparátu.

Husák súčasne ponechával na vedúcich miestach na ONV ľudí, ktorí prv za fašistického režimu slúžili vo funkciách Okresných náčelníkov a dopúšťali sa priamo zločineckej činnosti na slovenskom národe. Medzi takýchto patrí napr.: Dr. Július Pokorný, bývalý Okresný náčelník z Ilavy. Tento v mesiaci novembri hlásil bývalému ministrovi Machovi, Dr. Tisoví a šéfovi ŠD Dr. W i t i s k o v i medzi iným; že je treba doplniť žandárske stanice príslušníkmi HG, že ich treba vyzbrojiť účinnejšími prostriedkami proti partizánom, ktorých on nazýval banditami, ďalej žiadal Tisu a Mácha viesť proti partizánom ostrú očistnú akciu, túto žiadal uskutočňovať a previesť do všetkých dôsledkov, lebo, ako hovoril, partizáni, podľa neho lupiči, banditi a vrahovia musia dostať svoj zaslúžený trest. Odpis tohoto hlásenia pripojujem (príloha č. 2). Takíto ľudia boli väčšinou ponechaní Husákom aj v novej Republike vo funkciách prednostov ONV Obdobného razenia notárov ponechával na svojich miestach s tým, že neboli síce nazývaní notármi, ale prednostami Obvodných úradov Národných výborov.

H u s á k sa pričinil o to, aby bolo vydané nariadenie Predsedníctva SNR č. 25 z 8. marca 1945, podľa ktorého na ONV boli ponechaní vo funkciách prednostov úradov bývalí Okresní náčelníci. Schvaľovanie týchto vyhradil Husák Povereníctvu vnútra. Samozrejme, ako som už uviedol, Povereníctvo vnútra bolo tiež v značnej miere obsadené bývalými Okresnými náčelníkmi, ktorí takých ľudí, ako bol Dr. P o k o r n ý, schvaľovali. Ani v oblasti národných výborov Husák neurobil opatrenia pre školenie členov a funkcionárov národných výborov tak, aby boli títo pripravení v plnom rozsahu vykonávať ich dôležitú funkciu. V dôsledku toho potom prakticky výkonná moc v národných výboroch zostávala v rukách byrokratického, buržoázneho a ľudáckeho aparátu.

Pripojujem súčasne odpis mojej zprávy, ktorú som poslal pre s. B a c í l k a v dobe, keď bol ministrom národnej bezpečnosti. V tejto zprávě uvádzam niektoré ďalšie konkrétnosti pre objasnenie činnosti Husáka (príloha č. 3).

VII. Útek Husáka z povstania a z partizánskej činnosti.

Dňa 27. októbra 1944 odišla prevážna čiastka Členov Predsedníctva SNR, medzi nimi tiež Husák, z Banskej Bystrice na Donovaly. Dňa 28. októbra v neskorých večerných hodinách bola na Donovaloch v budove turistického hotelu porada o tom, ako treba zorganizovať ešte jestvujúce vojenské časti tak, aby boli spôsobilé pokračovať v drobnej partizánskej vojne, kde treba tieto jednotky rozptýliť a nasadiť, aby znemožňovaly prísun nemeckého vojnového materiálu a ľudí pre front. Na tejto porade bolo rozhodnuté za účasti sovietskeho generála A s m o l o v a, že sa bude pokračovať v partizánskej činnosti a že sa súčasne aj vedúce politické osobnosti a predstavitelia SNR zaradia k jednotlivým silnejším partizánskym skupinám, aby v týchto pracovali a spolu s nimi v horách pokračovali v bojových akciách proti Nemcom. Husák však napriek tomu dňa 29. októbra ráno odišiel s menšou skupinou civilov, v ktorej bol jeho švagor, Frišova manželka a ešte pár civilov s nabalenými potravinami, bez zbraní smerom cez Prašivú k Hronu, k Hornej Lehote, kde pomocou súdruha Borteľa prešli Hron, aby pokračovali na ceste do Žemberoviec, kde sa Husák so skupinou ukryl vo mlyne a odtiaľ potom odišiel neskôr do Košíc.

Napriek tomu, že Husák bol členmi Hlavného partizánskeho štábu a osobne súdruhom generálom Asmolovom vyzvaný, aby nešiel na vlastnú päsť, aby sa pripojil k partizánskej skupine HŠ, odmietol toto urobiť so slovami, ktoré som zreteľne počul: „Ja som sa rozhodol ísť osobitne. Ja pôjdem mimo Vás a nezostanem s Vašou jednotkou v horách." Ako sa dá zistiť z konkrétneho šetrenia jeho pobytu v Žemberovciach, Husák za celú dobu od jeho odchodu z Donoval až do príchodu do Košíc nevyvíjal žiadnu aktívnu partizánsku činnosť. Zbabelo sa ukrýval a ukázal sa na svetlo, až keď sa rozhodovalo o kľúčových pozíciách v SNR a Zbore povereníkov. Teda Husák i týmto svoj im činom izoloval sa v skutočnosti v SNP od partizánskych bojov, čím zrádzal samotnú myšlienku Slovenského národného povstania.

Poznámka:

Poznamenávam, že z archívu Povereníctva vnútra bola značná čiastka spisov ešte pred dvoma mesiacmi prevzatá KS ŠtB, členom Lysým a mjr Králkom, a že tiež značnú čiastku spisov objasňujúcich činnosť Husáka prevzal súdruh Ilčík. Po dôkladnom preskúmaní tohoto matériálu a po jeho správnom zhodnotení bude možné nájsť ďalšie dôkazy svedčiace o rozvratnej a nepriateľskej politike Husáka namierenej proti ľudovodemokratickej republike, proti Košickému vládnemu programu a proti tiež platným nariadeniam SNR.

V Bratislave dňa 15. októbra 1953.

Povereník vnútra: L i e t a v e c

Pramene:
SNA, f. PV-sekr. taj, i. č. 124, k. 244, č. 235/1953 sekr. taj., strojopis prieklep

Poznámky:
(1) Ide o Štefana Dubčeka, otca Alexandra Dubčeka.
(2) Ide o omyl, poslanec Pavol Čarnogurský v zaisťovacom tábore v Slovenskej Ľupči nebol
(3) V skutočnosti bol plk. Ištók, po vojne odsúdený a popravený

Otázka a pripomienka o osobnej skúsenosti autora.

V tej istej dobe, ako bol proces s G. Husákom prebiehala (p.p. sa   rozpracované prípady doriešili inou formou), alebo už dobiehala akcia B byty. Organizátor akcie B byty v roku 1953  v Bratislave Jozef Lietavec (a spol) bol z Bojníc. Akcia B priamo zapríčinila smrť učiteľa správcu v. v. Štefana Ondrejkoviča, manžela Márie Turbovej a priviedla život jej nevesty Alžbety a vnúčat priamo na samu hranicu ich fyzickej existencie. Jozef Lietavec Obvodného a Mestského notára Michaela Turbu (toho prinajmenšom z počutia) a Gejzu Turbu (aj ich rodiny) poznal z Bojníc. Vedel, že  boli vzdelaní, pedantní, nezištní, sebavedomí, ale zároveň  nepoddajní a trochu patriachálni úradníci. Bývalý povereník vnútra Jozef Lietavec žije a mal by sa vyjadriť k smrti správcu učiteľa v. v. Štefana Ondrejkoviča (aj po 75 rokoch veľmi oceňovaného v miestach výkonu svojho učiteľského povolania) a vyjadriť sa aj k pohnútkam konania voči štyrom malým deťom (8 r., 6 r., 3 r., a dva týždňe). Čo vie o manipulácii s hnuteľným (rodinnými zbierkami) a nehnuteľným majetkom ktorých vlastníkom bol pán Gejza Turba (*1882 Bojnice +1960) oficiál pozemnoknižného oddelenia Okresného súdu v Prievidzi slávny amatérsky archeológ, zakladateľ Muzeálnej spoločnosti  Hornej Nitry a najväčší donátor tamojšieho múzea) v Prievidzi ? Mal by sa láskavo vyjadriť k tomu, že ako si mohol dovoliť votrieť sa nikým nezvaný do súkromného rozhovoru medzi autorom a generálmajorom Jozefom Brunovským s manželkou na vládnej recepcii na Bôriku v čase prvej Dzurindovej vlády. Vrcholom  arogancie  bolo, že si dovolili pána generála aj zo spoločníkom (podľa neho samého bývalým plukovníkom ŠtB)  pred autorom znevažovať a tykať mu. Keď im autor povedal, že mu ich spoločnosť nie je vítaná a opýtal sa vyššieho z nich, že kto vlastne je tvrdil, že je bývalý minister. Keď autor pritvrdil a opýtal sa aj na meno mu povedal, že sa volá Lietavec. Keď odišli pán generál to potvrdil.  Táto demonštrácia sily platila autorovi ? Autora tak dobre zo svojim spoločníkom poznal a chceli ho zastrašiť ?   Čitateľ si urobí názor z textu jeho výpovede  na súde proti G. Husákovi v roku 1953 (vyjadrovania sa k osobám notárov na súde). Autor mal v rodine svojho otca 12 Obvodných notárov. Nikto z nich sa neprevinil k etike svojho povolania, boli vzorom. 

 
Toto je zápatí Vašich stránek. Text můžete změnit v administraci v 'Nastavení stránek'.