Stephanus Sandor de Slavnica

Rod zo žúp Nitra a Trenčín administraci v 'Nastavení stránek'.

Karel Havlíček Borovský a jeho synovec JUDr. Karel Baxa

Národné obrodenie - zánik feudalizmu a prechod ku kapitalizmu, formovanie moderných hnutí a národov. Etapa trid­siatych rokov 19. storočia, bola zavŕšená jazykovými a kultúrnymi zápasmi. V Čechách mala podstatne silnejšiu finančnú základňu ako na Slovensku pre intenzívnejší nástup priemyselného rozvoja. 
V 30. rokoch  19. storočia sa aktivovali aj v strednej Európe bojovné politické programy. Šírenie českého národného hnutia a politických záujmov bolo sústredené okolo Priemyselnej jednoty a Meštianskej besedy. Do ideologických a politických smerov naviazaných na ekonomický rozmach Českých zemí sa
          
včlenil Karel Havlíček Borovský. Narodil sa 21. októbra 1821 v Borovej Rudnej, kde začal chodiť do školy, otec Matěj Havlíček, matka Jozefa, mal dvoch bratov a sestru. Premonštránske gymnázium štrudoval v Nemeckom Brode. Siedmu a ôsmu triedu gymnázia, v ktorých sa vyučovala filozofia ukončil s výborným prospechom v Prahe. Pod jej vplyvom a tiež teológa Bružeka nastúpil na teologickú fakultu. Neprispôsobil sa cirkvi, preto ho po roku z bohosloveckej fakulty vylúčili.   
V novembri na doporúčanie Pavla Jozefa Šafárika nastúpil na miesto vychovávateľa do Moskvy na dva  roky. Po návrate pomáhal otcovi v obchode a venoval sa ochotníckemu divadlu. Prihovoril sa zaňho  František Palacký, (ktorý bol istý čas domácim učiteľom u príbuzných rodiny Ondrejkovič v Chúze, u uhorskej šľachtickej rodiny Csúzy. František Palacký spomína na toto obdobie, ako za najšťastnejšie vo svojom živote), aby sa stal 1.januára 1846 redaktor Pražských novín a ich beletristickej prílohy Česká včela. Od 6. apríla 1848 bol redaktor denníka  Národní noviny. (V tom čase bol zvolený za poslanca Ríšskeho snemu. Mandátu sa neskôr dobrovoľne zriekol). Keď ho rakúske úrady v januári 1850 zakázali, vydával časopis Slovan. I ten pre zákaz vychádzal iba do augusta 1851. K. H. Borovský bol agilný, priebojný a smelý novinár. Zaujímal stanoviská k politickým udalostiam, trpezlivo učil čitateľov politicky myslieť. Bol zakladateľ českej politickej žurnalistiky.
Prvé literárne pokusy uskutočnil ako študent gymnázia. Výsledky nepoznáme, ani epigramy, ktoré napísal ako seminarista. V Moskve ich napísal 78, po návrate v ich tvorbe pokračoval. Rozdelil ich do piatich tém - Cirkvi, Kráľovi, Múzam, Svetu, Vlasti. Vydal ich v roku 1845. V Moskve napísal prvé slohy veľkej satirickej básne  Krst svätého Vladimíra,  jedno zo svojich  vrcholných diel, po stránke jazykovej i ako zavŕšenie satirickej tvorby. Zápletka je spor medzi pohanským bohom Perúnom a  kniežaťom Vladimírom. Je názornou ukážkou vzťahu medzi ľuďmi. Poukazuje, ako je cirkev síce svetskej moci podriadená, ale že jedna bez druhej nemôže fungovať. Poézia je jedna z častí literárnej spisby K. H. Borovského. Zavŕšil ju počas exilu v Brixene, kde napísal Tirolské elégie.  Sú  to žalospevy, v nich popisuje svoju cestu kočiarom do vyhnanstva. Interpretuje svoj tragický príbeh s  humorno-komickým nadhľadom. Zdôrazňuje myšlienku, že človek je sám proti štátnej moci bezbranný, ale na jeho strane je morálna spravodlivosť. Kritizuje rakúsku vládu, políciu, aj rakúskeho ministerského predsedu Alexandra Bacha. Satira na motívy írskej rozprávky na midasovský spôsob je Kráľ Lávru. Do spisovateľskej society sa zaradil prozaickými črtami Obrazy z Rusi. Snaží sa nimi o realistické vykreslenie ruských pomerov a kritizuje cársku vládu. Výberom zo svojich článkov zostavil publikácie Duch národných novín a Epištoly kutnohorské o ktoré bol značný záujem. Básnik, prozaik, literárny kritik a prekladateľ K. H. Borovský sa stal popredným činiteľom českého písomníctva. Zmatrializoval svoj záujem o český ľud, reč a sloh uplatňovaný v ľudovej poézii a próze. Skúmal  postupy ruskej literárnej tvorby, európskych mysliteľov a spisovateľov, menovite Voltaira a Lesinga. Od nich triedil podnety a základy k vytvoreniu svojského, čistého a britkého štýlu. Jeho cizelovaním vychádzala spod pera K.H.B. literárna tvorba, ktorú ľud nadšene prijímal. H. G. Schauer, český literárny kritik polovice 19. storočia napísal, že K. H. Borovský bol ,, najnárodnejší český spisovateľ ". Rodinné prostredie, obdiv k teológovi Bružekovi a myšlienkové postupy na premonštránskom gymnáziu priviedli mladého K. H. Borovského k vážnemu vzťahu k bohu. Náboženské cítenie a myslenie tvorili základ jeho svetonázoru na gymnáziu. Počas dvojročného štúdia filozofie sa založili v jeho myslení antagonizmy vo veci viery a mysle. Domnieval sa, že ich štúdiom teológie prekoná. Nestalo sa tak.
V denníku, ktorý si K. H. Borovský písal v seminári, zachytil svoje postrehy k otázkam viery, činnosti cirkvi, konfrontuje svoje predstavy o ranom kresťanstve s  cirkvou. Vytváral ojedinelú koexistenciu katolicizmu a osobné náboženstvo ako protipól teológie a cirkevnej praxe. Po ná­vrate z Ruska skúmal nábo­ženské problémy, prenikal do základov náboženstva, jeho svetskej podstaty, smial sa logickým omylom a  tomu, čo považoval za nános kňazskej zášti. Kritiku nechápal abstraktne. Dôvtip považoval za faktor rozumového nazerania. K. H. Borovský ukázal, čo je vo viere prekonané, čo je užitočné a nepostrádateľné z pohľadu vrstiev v mene ktorých vystupoval. Aj keď si to asi neuvedomoval, jeho postoje boli ovplyvňované potrebami politických bojov. V roku 1842 bolo jeho vnímanie problematiky  náboženské, potom prevládal deizmus, v rámci ktorého dospel k abstraktnému ponímaniu boha. Sľubovanie posmrtných odmien charakterizoval ako zavádzajúce, majúce osladzovať peklo, ktoré majú mnohí ľudia na zemi. Obdobie po Bielej Hore videl ako spojenie pravoverných vládnucich vrstiev s cirkevným despotizmom. Borovský považoval cirkevnú hierarchiu za nepriateľa českého národa v všetkých dobách. Ako politik a publicista musel zohľadnovať okolnosti, napríklad úsilie o zrozumiteľnosť, aby sa jeho práce dostávali medzi široké čitateľské kruhy. Bola to mienka mešťanov, ktorí videli v ateistovi nemorálneho človeka a opatrnosť pred cenzúrou. Svoje postupy charakterizoval v súvislosti s Kutnohorskými epištolami. Konštatoval, že nehovoril nepravdu, ale nepovedal ani celú pravdu.
Súčasníkom a nasledujúvim pokoleniam odkázal: Chceš-li mne...znáti, nehleď na mé spisy: tam mne vidíš do srdce jen skrz zrcadlo, dané od světských předsudku, ale hleď na mne, až já meč do rukou vemu proti vrahum vlasti a až budu umírat pro vlast, tenkrát patř mi do tváře.
Zmena politickej orientácie a jeho kritika náboženstva a cirkvi mala ohlas v rôznych spoločenských vrstvách. Nepriaznivo sa odrazila na jeho živote. Veľká časť českej buržoázie ho odmietla a umožnila reakčnému bachovskému režimu, aby ho umlčal príkazom na zastavenie jeho Pražských novín v januári 1849. Následovala perzekúcia, zatknutia a časté súdne procesy vedené proti nemu a ataky proti revue Slovan, vydávanej v Kutnej Hore. V auguste 1851 bol nútený sa zrieknuť milovaného časopisu a odísť do rodného kraja. Uvádza sa, že sa mienil venovať poľnohospodárstvu. Borovského v polovici decembra 1851 zatkli a deportovali do Brixenu v južnom Tirolsku na miesto jeho vykázaného pobytu, kde žil v Alpách a cudzom prostredí štyri roky. Po opakovaných žiadostiach nútený pobyt K. H. Borovského v Brixene zrušili. Domov sa vrátil 25.apríla 1855 s podlomeným zdravím. Návrat bol trpký, jeho manželka krátko predtým zomrela. Vykázali mu pobyt v Nemeckom Brode. Začiatkom roku 1856 ochorel na tuberkulózu a 29. júla 1856 vo veku nedožitých tridsaťpäť rokov zomrel. K rieke Styx ho sprevádzalo tisíce ľudí. Bol im vzorom v ich vlasteneckom snažení a preto ho mali úprimne radi.  Pri poslednej rozlúčke na Olšanech položila Božena Nemcová na jeho rakvu  tŕňovú korunu. Od smrti Karla Havlíčka Borovského ubehlo už 152 rokov.
Od smrti Karla Havlíčka Borovského ubehlo už 152 rokov.
Dnes v svetle hviezdy jeho osobnosti jasne vidieť, ako veľa z Nás má miesto srdca plechovú kasičku prospechárov.
 
JUDr. Karel Baxa *24.júna 1863. Sedlačany 5.január 1938 Praha, český politik, právnik, predseda čekoslovenského ústavného súdudlhoročný primátor Prahy. Jeho otec bol učiteľ. Karel Baxa bol synovec všetkými Čechmi uctievaného - Karla Havlíčka Borovského. Mal štyroch bratov a sestru. Bratov, lekárov zavraždili Nemci po atentáte na ríšskeho protektora R. Heydricha. JUDr. Karel Baxa bol známy aj pre svoje nacionalistické postoje (o.i. mal výraznú úlohu v procese s Leopoldom Hilsnerom). JUDr. Karel Baxa sa ako novinár zúčastnil začiatkom 20.storočia Kongresu slovanských žurnalistov v Opatiji.
 v Opatiji. Na výletnej lodi sa štyridsaťročný JUDr. Karel Baxa zoznámil s dvadsaťročnou dámou, ktorou bola Amelija Jurkovič, s ktorou sa v roku 1904, napriek nesúhlasu jej otca oženil v kostole sv. Jakuba v Opatiji. Rodina Amélie tvrdila, že k sňatku došlo zo vzdoru mladej devy, keď ju sklamal jej snúbenec námorný kapitán Brnič. I  keď bola Amélie z bohatej advokátskej rodiny, znamenal pre ňu sňatok veľký spoločenský vzostup. V Opatiji sa o nej hovorilo, že bola ,, Fior di Abbazia " a v Prahe ,, Le plus mondaine dame de Prague ". Tradovalo sa, že pani primátorová bola oporou svojho manžela v jeho úspešnej diplomatickej práci.
 Na snímke v strede je jeho Excelencia Pražský primátor Karel Baxa  ako člen ČYK, jeho ctená manželka, nesporne veľmi elegantná madam Amélie Jurkovičová Baxová, tiež členka Českého Yacht Klubu a ich jediné dieťa, dcérka Eva Baxová, neskôr vydatá Raisová.
V Prahe založila Alexandrovu kolej, v ktorej našli útočište mnohí študenti z vtedajšej Juhoslávie, ktorí študovali v Prahe. Pani primátorová obdržala Rad svätého Sávy, ktorým ju vyznamenal kráľovský dvor v Beograde. Týmto vyznamenaním potom bola obdarovaná jedna rodina v Kanade. Pani Amélie žila v Prahe 60 rokov, ale na Prímorie s manželom nikdy nezabúdali.

Ku koncu života sa ako vdova vrátila do Opatije, kde aj zomrela. V rodinnom dedictve v Opatiji sa dodnes zachovali šálky na kávu s pražským erbom. Napriek tomu, že manželka JUDr. Karla Baxu Amélie Baxová rod. Jurkovičová bola od neho podstatne mladšia, bolo ich manželstvo zriedkavo harmonické. (Ich jediná dcéra je  JUDr. Eva Baxová vydatá Raisová (jej manžel bol neskorší minister JUDr. Štefan Rais. Keď študovala na PF UK v Prahe sa často stretávala v Trenčianskych Tepliciach a Trenčíne s prastarou matkou autora podnikateľkou Šarlotou Stiglitzovou a aj s jeho matkou Alžbetou Ličkovou. Eva zdedila po matke Amélii prinajmenšom inteligenciu,  mimoriadnu odvahu a rozhodný odpor voči rodičovským  autoritám. V období akútneho ohrozenia Čs. republiky nemeckým fašizmom sa na Karlovej univerzite stýkala politicky najmä s ľavicovo orientovanými študentami napriek kategorickému nesúhlasu svojich rodičov. Z protektorátu pred  fašistami unikla aj s malým synčekom na rukách v poslednej chvíli). Karel Baxa po ukončení gymnázia v roku 1881 nastúpil k štúdiu na Právnicku fakultu Karlovej univerzity v Prahe. To úspešne ukončil v roku 1888. Následne pôsobil ako súdny úradník, od roku 1891 ako advokát v Prahe. Ako obhájca sa zúčastnil mnohých súdnych procesov proti redaktorom českej tlače a npr. procese s Omladinou v roku 1894. Ako advokát sa zapojil do politického života v roku 1893, keď bol obhajcom v súdnych procesoch  vedených proti redaktorom českej tlače v dobe vyhláseného vynimočného stavu v Prahe. Verejnosť si ho zapamätala aj z tzv. Hilsneriády. V roku 1899 bol  hlavním zástupcem obžaloby v procese so židovským mladíkom  Hilsnerom. Proti jeho obvineniu z vraždy sa vtedy energicky  postavil budúci prezident ČSR profesor Tomáš Masaryk. Karel Baxa bol činný aj v politike v rokoch 1895 - 1913 bol poslancom Českého snemu a od roku 1901 do roku 1918 aj poslancom Ríšskej rady. Na začiatku sa radil k Mladočechom, potom však v roku 1899 založil s pravicovými radikálmi a s Aloisom Rašínom Stranu státoprávně radikální a istý čas bol v jej čele. V roku 1908 s časťou členov prešiel do České strany státoprávně pokrokové. V roku 1911 ju tiež opustil a prešiel do České strany národně sociální, kde zostal až do konca svojho života. Už vtedy bol  významnou osobnosťou. Po vzniku samostatného Československa bol zvolený v roku 1919 pražským starostom. Zaslúžil sa o vytvorenie Veľkej Prahy a v roku 1922 sa stal jej  prvým primátorom a prvou osobnosťou, ktorá reprezentovala Veľkú Prahu. Zvolený bol  štyrikrát, razignoval až v roku  1937 pre vysoký vek. bol aj predseda Ústavného súdu, vykonával ešte niekoľko dôležitých funkcií, bol členom rôznych ďalších spolkov a inštitúcií (napríklad predseda správnej rady České banky, alebo predseda Českého ski klubu a Rotary klubu). V dobe tzv. insigniády stál, ako pražský primátor na strane českých študentov, ktorí sa domáhali realizácie zákona 135/1920 Zb. o pomere pražských univerzít, ktorý stanovil, že Česká univezita v Prahe je pokračovaním starej Karlovej univerzity a preto Karolinum, univerzitný archív, insignie, knihy a iné pamiatky tejto univerzity sú vlastníctvom českej Karlovej univerzity a majú jej byť Nemeckou pražskou univerzitou vrátené. Keď v Nemecku prevzal v roku 1933 moc Hitler žiadal od JUDr. Karla Baxu vydať dokumentáciu zprocesu v ktorom bol hlavný obžalovaný židovský mladík  Hilsner a ktorú hodlal  Hitler využiť na svoje antisemitské cieľe. JUDr. Karel Baxa bol odporcom Hitlerových zámerov o pripojení Sudet k Nemecku a odmietol požadovanú dokumentáciu vydať. JUDr. Karel Baxa  v  knihe Čevená ruka opísal svoj nesúhlas zo sovietskym komunizmom. Príbuzní komentovali jeho politické vyjadrenia slovami, že keby nezomrel, zlikvidovali by ho Nemci, alebo Rusi, ako sa to stalo jeho bratom. Dr. Karel Baxa zomrel 5.januára 1938 v Prahe, bol pochovaný v Jílovišti 20 km od Prahy, kde mal vilu.
 
Rodina JUDr. Karla Baxu po druhej svetovej vojne hodlala presťahovať jeho pozostatky do Prahy, nebolo jej to povolené. Jeho urna bola slávnostne prevezená do Prahy v roku 1992 a uložená v Aleji českých velikánov
Barva má je červená a bílámoje heslo: poctivost a síla.
 
Jeho Ctihodnosť Dr. Karel Baxa, primátor Hlavného mesta Prahy dňa 9.decembra 1920 sobášil novomanželov, ktorými boli Vážený pán MUDr. Henri Revilliod,  švajčiarsky štátny občan a  ctená slečna Olga Masaryková, dcéra prvého presidenta ČSR, Jeho Excelencie T. G. Masaryka

 
Toto je zápatí Vašich stránek. Text můžete změnit v administraci v 'Nastavení stránek'.